Posledný deň sme sa zobudili do chladného rána. Mlčky sme sa prevaľovali v spacákoch a nechcelo sa nám vyliezť z tepla. Nakoniec sme sa predsa len odhodlali a o pol ôsmej vstali. Nočný útok plchov sa zrejme nekonal a tak sme sa naraňajkovali z nepoškodených zásob. Rozlúčili sme sa s Peťom a Hivarom a vybrali sa na Čierťaž. Po zdolaní niečo vyše tisícmetrovej Čierťaže nás čakali už len dva cca 1200 m vysoké kopce - Hrúbky a Kamená lúka. Posledná etapa prechodu je najkratšia a aj najmenej náročná. Krásny výhľad je najmä z Kamennej lúky, ktorá svojim skalnatým povrchom obrasteným čučoriedkami pôsobí veľmi pôvabne. Je z nej dobre vidno Wielku Rawku /1307,2 m/ - najvyšší vrchol tejto oblasti, od Kremenca vzdialený cca 1 hod.. Celý úsek zo sedla pod Čierťažou až po Kremenec mal trvať niečo pod dve hodinky a tak sme čoskoro stáli na najvýchodnejšom bode Slovenska.Vyfotili sme sa pri monolite, ktorý symbolizuje stret ukrajinsko-poľsko-slovenskej hranice a zložili sa obďaleč. Prešla kolo nás za celé putovanie druhá skupina slovenských turistov /mierne militantného vzhľadu/ a obdarovali nás cigaretami, nakoľko nám po hýrení už žiadne neostali. Z pokoja nás vyrušila mohutná skupina neustále rozprávajúcich sa českých bratov a tak sme sa radšej pobrali smerom na Novú Sedlicu. Prudké klesanie popri ukrajinsko-slovenských hraničných kameňoch otupilo troška našu pozornosť a nevšimli sme si odbočku červenej značky doprava. Že sme zablúdili, sme zistili až na hraničnom kameni č. 7. Pomocou GPS sme vyhodnotili situáciu a vkročili do lesa po pravej strane. Nasledovalo prudké klesanie, potok a zasa prudké stúpanie. Tušili sme, že asi ideme správnym smerom, avšak chodník bol v nedohľadne. Minuli sme ďalší potok vďaka čomu Štajo správne vyhodnotil situáciu a určil našu lokalizácu celkom presne. Po pár minútach sme v diaľke na strome červenú značku naozaj spozorovali a ďalej už cesta ubiehala bez väčších komplikácií.
Prostredie je tu skutočne nádherné, majestátne kmene bukov týčiace sa do výšky strieda menší porast a tlejúce, popadané kmene ležiace na zemi. Klesanie pokračovalo ešte dosť dlho, až kým sme neprešli most cez Stužickú rieku. Tu nás čakalo ešte posledné prekvapenie hrebeňovky, dosť prudké stúpanie serpentínami na Temný vŕšok. Z tejto kóty sme už klesali klasickou lesnou zvážnicou a vyšli pri mieste zvanom Skládka. Odtiaľ už sa šlo po asfaltke až do Novej Sedlice. Minuli sme Informačné centrum a hľadali penzión Kremenec, kde sme sa mali stretnúť s logisticko-zabezpečovacím tímom. Záverečné fotografovanie pri hríbiku a o chvíľu už sme sedeli v penzióne. Dlho sme sa nezdržali, ponáhľali sme sa totiž do Sniny, kde nám Karaoke pripravil vynikajúci guľáš z diviny a rybaciu polievku. Zastavili sme sa ešte na vyhliadke na nádrž Starina a onedlho už sme konzumovali lahodné pokrmy zapíjajúc ich fínskou vodkou. Úspešný návrat sme náležite oslávili a tak okrem Štaja, ktorý bol tentokrát šofér, si návrat do Lendaku pamätáme len veľmi hmlisto...
