Na posledný deň nám Mišo naplánoval vyhladkový výlet. Autom sme sa vyviezli do sedla a presunuli ku stanici kabínkovej lanovky. Milánek nás nasledoval z Pederoy na bicykli. Čakali sme asi pol hodinku a nastúpili do lanovky. Cesta nahor vedie bez jediného oporného stĺpa, čo sa zdá byť neuveriteľné. Z hornej stanice sme asi po 30 minútach vyšli na vrchol a kochali sa panorámou. V reštaurácii na stanici sme si dali po pive. Vo vestibule sme si prezreli laná, na ktorých je lanovka zavesená a nastúpili na cestu dole. Medzitým na sedlo dorazil aj Milánek a keďže nás čakala dlhá cesta na Slovensko, pobrali sme sa naspäť do Pederoy. Cestou nás Milan niekoľko krát predbehol, na bicykli sa serpentínami dalo ísť podstatne rýchlejšie ako autom. Zbalili sme sa, rozlúčili s pani domácou a vybrali do Bratislavy. Nemali sme šťastie, už v Taliansku sme chytili prvú, asi hodinovú zápchu. Ďalšia nás čakala pred Viedňou. Stojac v zápche, po vyčerpávajúcej ceste a zážitkoch, Mišovi prišlo náhle nevoľno a v šoférovaní ho nahradila Katka. Vďaka zápcham sme do Bratislavy prišli neskoro, spojenie do Lendaku o tomto čase nie je zabezpečené. Prespali sme teda u Vlada a Cipy a ráno nasadli do vlaku tešiac sa na rodnú obec. Na stanici v Lendaku už nás čakal K aj s kamarátmi, aby sa s nami podelili o zážitky.
