Malý Rozsutec je budovaný dolomitmi Chočského príkrovu a dolinu Bieleho Potoka, nad ktorou sa rozprestiera, prevyšuje o 750 výškových metrov. Je charakteristický strmými vápencovými stenami a za priaznivého počasia je z neho pekný výhľad na Veľký Rozsutec a východnú časť Malej Fatry.
Od hotela Diery k malebnej chatovej osade Podrozsutec
Od penziónu Biely Potok, kde sme boli ubytovaní, je to k hotelu Diery (východiskový bod dnešnej trasy) asi 10 minút po motorovými vozidlami hojne využívanej asfaltke. Zastavili sme sa v hoteli na ranné pressko značky Pure, ktoré nás povzbudilo do cca 800 metrového prevýšenia na Malý Rozsutec. Osviežení kávou sme pri smerovníku prekročili potok a po zelenej značke začali stúpať blatistým terénom. Prešli sme lúčkou riedko osiatou šafránom a opäť vošli do listnatého porastu. Minuli sme zopár dreveníc a vošli do smrekového lesa, ktorý je zjavne rajom miestnych hubárov. Dokazoval to častý výskyt prevrátených nejedlých húb a početné rozprávkové polia muchotrávok červených. Po asi 3/4 hodine sme z lesa vyšli na hrebeň, z ktorého bol výhľad na Malý Rozsutec s chatami na úpätí. Po ďalších 10 minútach sme sa zastavili pri kríži na začiatku osady, označujúcom pamätník rodákom z Podrozsutca. Pod košatým javorom pri pamätníku je umiestnená drevená lavička s výhľadom na upravenú stráň oproti. Pokochali sme sa výhľadom a pokračovali po značke vedúcej osadou. Miestne drevenice boli kedysi zrejme trvalo obývané, dnes však svojim majiteľom slúžia už len na rekreačné účely.
Na vrchol Malého Rozsutca vedú reťaze
Hneď za Podrozsutcom sa chodníček vnára do lesa. Po chvíli prekračujeme potok a nasleduje strmé stúpanie. Prevažne bukový les v hmle miestami pôsobí magickým dojmom. Míňame bralnaté útvary nachádzajúce sa najprv po pravej, neskôr po ľavej strane. Začína poprchávať, mokrý terén je stále strmejší. Po cca 40 minútach vchádzame do pásma kosodreviny. Chodníček už vedie len vlhkou skalou, postupujeme veľmi opatrne. Daždík pomaly odoznieva a na exponovaných úsekoch sa objavujú kovové reťaze. Stúpanie je veľmi príkre, na miestach kde reťaze chýbajú, sa pridržiavame skál alebo konárov kosodreviny. Náhle sa z hmly vynára zvislá vápencová stena, a strmým kamenistým chodníčkom dosiahujeme vrchol. Na vrchole Malého Rozsutca je skalnatá plošinka, tesne pri hríbiku sme sa usadili na turistami vyhladené konáre kosodreviny. Výhľady v tento deň boli žiaľ veľmi obmedzené, v hmle sa občas zjavovalo sedlo Medzirozsutce či Tanečnica.
Do Bieleho Potoka sa vraciame tou istou trasou
Vzhľadom na včerajší, najmä pre Atiho náročný zostup cez Jánošíkove diery, nepokračujeme obvyklou trasou do sedla Medzirozsutce, ale pre zostup volíme tú istú trasu, ktorou sme na Malý Rozsutec vystúpali. Tesne po tom, ako sme z kosodreviny vošli do lesa, začalo husto pršať, takže sme ľutovali všetkých turistov stúpajúcich opačným smerom. V Podrozsutci sme si na "vyhliadkovej" lavičke opäť oddýchli a po hrebeni vkročili do muchotrávkového lesa. Zastavili sme sa v Terchovskej kolibe pri hoteli Diery a za veľmi prijateľnú cenu 7,50 Eur si objednali Slovenský tanier. Táto delikatesa, z ktorej sme sa obaja do sýtosti najedli, pozostáva z bryndzových halušiek, strapačiek, pečenej klobásy a 3 druhov pirôh.
Na záver
Túra na Malý Rozsutec z Bieleho Potoka po zelenej značke je síce kratšia (9 km), ale vyžaduje si prekonať pomerne veľké prevýšenie na krátkom úseku a v záverečných etapách výstupu sa nachádzajú aj istiace pomôcky. Ideálne by bolo takýto výstup spojiť so zostupom cez Diery.
