Otrhance - Jakubina, Vyšná Magura, Ostredok, Nižná Magura, Ostredok

Tí z nás, ktorí spali spánkom spravodlivých, sa začali prebúdzať okolo 6 ráno. Pri potoku sme absolvovali krátku rannú hygienu a začali raňajkovať. Dnes nás čakalo len 890 metrové prevýšenie, ale klesanie malo dosiahnuť alarmujúcich 1570 m. Pobalili sme sa, rozlúčili s Gregorym a tesne pred ôsmou vyrazli. Medzitým útulňu minuli 2 skupinky turistov mieriacich na Končistú. Neďaleko útulne sme stretli prívetivého chlapíka v poľovníckej rovnošate s puškou. Prehodili sme zopár slov a pokračovali ďalej. Opäť sme kráčali popri potoku, tentokrát sa volal Račková. Stúpanie bolo dosť prudké, asi po 200 metroch sme prešli popri menšom vodopáde a vošli do údolia, kde sa stúpanie zmiernilo. Prechádzajúc týmto úsekom sa nám postupne začali ukazovať niektoré z cieľov dnešnej trasy - Račkovo sedlo, Hrubý vrch a Jakubiná. Minuli sme Račkove plesá pod Jakubinou a po chvíli začali stúpať na Račkovo sedlo. Na tomto krátkom úseku bolo potrebné prekonať 200 m prevýšenie, čo nám dalo poriadne zabrať. Na hrebeni nás privítal vietor zo včera a tak sme ešte chvíľu pokračovali v stúpaní, vyšli na Končistú a tam si našli závetrie. Na Končistej sme si vychutnali nádherné výhľady na Západné Tatry, Poľsko a Vysoké Tatry. Rozlúčili sme sa s Gosiou, ktorá najprv po zelenej, potom po červenej pokračovala do svojej domoviny na Schronisko na Polanie Chocholowskiej, Kiry a nakoniec do Varšavy. Ostatní sme pokračovali miernym klesaním a následne stúpaním v silnom vetre po hrebeni na Hrubý vrch. Tu sme sa rozdelili na dve kompaktné dvojčlenné skupiny. K & K pokračovali na Pribylinu Jamnickou dolinou, Č a Ďuri podľa pôvodného plánu tým istým smerom ale cez Otrhance. Stúpanie na Jakubinú vo vetre bolo dosť náročné, najmä na psychiku, ale rýchlym tempom sme to zvládli. Odfotili sme sa na vrchole a zišli do sedla, kde sme si v závetrí trocha oddýchli. Odpočinutí sme vyrazili na zaujímavo tvarovanú Vyšnú Maguru. Prekonali sme zopár mierne exponovanejších úsekov, vystúpili na vrchol a začali zostupovať. Čakala nás posledná dvetisícka tohto hrebeňňa - Ostredok. Na Ostredku, v dave českých turistov sme si opäť oddýchli a pokračovali na Nižnú Maguru a ďalší Ostredok. Z Ostredka ná čakalo už len 1320 m klesanie. Prvých dvesto metrov sme zbehli z vrchola, kým sme nevošli do lesa. O výraznom sklone terénu svedčí fakt, že čučoriedky popri chodníčku boli takmer nedoktnuté. Cesta lesom bola kvôli prudkému klesaniu a popadaným stromom dosť nepríjemná. Oddýchli sme si preto pri hríbiku a vyšli na Nižnej lúke. Kráčali sme Úzkou dolinou, minuli vkusne osadené kamenné vodné dielo a tesne pred rázcestím stretli K&K debatujúcich s okoloidúcim. Odbočili sme na zelenú a zamierili k ATC Račkova dolina. Cestou nás K&K poinformovali o komfortnej útulni so sporákom a sekerami, ktorú vyfotili cestou Jamnickou dolinou. V kempingu sme si dali pivo a vineu, K si pochutil na segedínskom guláši. Keďže sa nám už nechcelo po asfalte kráčať na autobusovú zastávku ešte cca 4 km, K&K si skúseným zrakom začali vyberať obeť, čo by nás tam prepravila. Voľba padla na šoféra českého autobusu. Ten nás štyroch po odobrení tejto výpravy šéfom zájazdu na svojej Karose veľmi ochotne odviezol k Múzeu liptovskej dediny, kde bola naša zastávka. V obchodíku sme si nakúpili výrobky z ovčieho syra a pri ich konzumácii vyčkali príchod autobusa do Liptovského Mikuláša. V Mikuláši sme zistili, že náš obľúbený fastfood nahradil nočný podnik pre pánov a tak sme na príchod vlaku vyčkali v neďalekom bare. Po čase sme nastúpili do reštauračného vozňa. V Margecanoch K&K vystúpili, keďže sa ešte zúčastnili osláv na Ružíne, ostatní pokračovali ďalej do Lendaku.