Túto hrebeňovku sme plánovali už od začiatku tohto roka. V priebehu času sa niekoľko krát zmenili účastníci a aj termíny expedície. Po všelijakých siláckych rečiach sa nakoniec vykryštalizovalo tvrdé jadro v zostave K, Č a absolútny novic Xamil. Xamil tvrdil, že má za sebou výstup na Mt. Blanc, síce neúspešný, ale predsa. Pôvodná niekoľkonásobne početnejšia zostava si túru po rôznych kuvičích hlasoch rozmyslela. Plán na prvý deň bol jasný. O 00:18 nasadneme v Lendaku do rýchlika do Kraľovan a s prestupmi v Dolnom Kubíne, Podbieli nakoniec vystúpime pri horárni Biela skala. Stretli sme sa už o deviatej večer a nakoniec v Koloseu vyčkali na odchod vlaku.
Všetko sme stihli na čas a pohodlne sa usalašili vo vlaku. K si v kupé pri okne zapálil cigaretu a sprievodca ho pri tom samozrejme pristiholl. Na sprievodcovu poznámku, či mu cigareta chutila, K previnilým hlasom bezprostredne odvetil že nie, lebo že sa bál, že ho načapú. Táto úprimná komická odpoveď sprievodcu úplne vykoľajila a nechal nás už na pokoji. Na spánok sme mali slabé 3 hodinky a tak sa každý snažil nejak si pospať. Pred treťou zazvonili budíky na mobiloch, pozbierali sme si veci a vystúpili na stanici v Kraľovanoch, kde sme sa v hluku hracích automatov zohriali čajom v nonstop krčme na stanici. Nastúpili sme na vlak a po pol hodinke sme vystúpili v Dolnom Kubíne. Na autobusovej stanici sme sa v rámci spoznávacej časti expedície zoznámili s mládencom, čo mal namierené na krštenia do Bratislavy a dievčatami, ktoré neboli až také komunikatívne. Zakecali sme sa pri nástupišti a až mládenec nás upozornil, že náš autobus o chvíľu odchádza z iného nástupišťa. Len tak tak sme to stihli a nastúpili do autobusu. Za jazdy šofér zjazdil Xamila, nech si odloží batoh zo sedadla a ešte za tmy sme vystúpili v Podbieli. Krátky presun na inú zastávku a čakali sme na posledný spoj tejto strastiplnej cesty. Na naše prekvapenie posledným autobusom bola asi 15-miestna dodávka, našťastie s ochotným šoférom, ktorý nám ušetril nejaké 3-4 kilometre a vysadil nás pri horárni. Ešte za tmy sme teda podišli k úvodnému hríbiku, pripravili sa na putovanie a vošli do lesa. Trasa mala od začiatku stúpajúci charakter, blatistý chodník z času na čas križovali brvná na spevnenie rozbahnenej pôdy. Stúpanie bolo výdatné a tak sme si asi po hodinke povedali, že je čas na drobné občerstvenie, aby sme nabrali dosť síl. Prešli sme okolo Bielej Skaly a ďalej po červenej mierili k Sivému vrchu. Terén sa zmenil na skalnatý a už v pásme kosodreviny sme stúpali občas bizarnými skalnými útvarmi na Sivý vrch. Na vrchole sme sa pohodlne usadili a pozorovali ďalší priebeh trasy. S obavami sme hľadili na zasnežené kopce pred nami, ale utešovali sme sa, že tým smerom predsa naša cesta nevedie. Potešení, že štvrtinu cesty už máme bez komplikácií za sebou sme vykročili na sedlo Pálenica. Prudký zostup následoval pohodlný chodník až pod sedlo. Pri hríbiku sme spozorovali na Sivom vrchu aj smerom od Salatína ďalších postupujúcich turistov. Zo sedla na Brestovú bolo podľa hríbika cca 1 hodinu, na Baníkovské sedlo 3:3O. Tempo sme teda mali výborné, okolo 6 večer sme už mohli byť na Žiarskej chate. Od sedla až po Brestovú treba presť na zhruba 1,5 km úseku cca 330 výškových metrov. Zvládli sme to v norme a pohodlne sa usalašili na zaslúžený oddych na Brestovej, ktorá umožňuje nádherný výhľad na celé Tatry, Sivý vrch a Oravu. Na vrchole začínalo pribúdať turistov, najčastejšie putujúcich zo Zverovky. Medzi Brestovou a Salatínom je výškový rozdiel podľa mapy zhruba 100 metrov, samozrejme treba zísť najpv do sedla nejakých 100 metrov dolu a cca 200 m hore. Postupujúc občasnými shehovými poliami sme začínali cítiť únavu a čo bolo horšie, dochádzali nám tekutiny /K zabudol svoj diel minerálky vo vlaku, alkoholu mal v batohu požehnane/. Xamil pre istotu nabral do fľaše sneh, s nádejou, že sa cestou roztopí. Opäť sme si trocha oddýchli a sledujúc panorámu dúfali, že na ten veľký zasnežený vrch v diaľke pred nami nemusíme ísť. Zo Salatína nasledovalo opäť prudké klesanie a samozrejme z najnižšieho bodu vzápätí prudké stúpanie cez pomerne exponovaný skalnatý terén /občas zaistený reťazami/. Pomaly nám začínalo dochádzať, že na ten zasnežený kopec pred nami budeme musieť vyjsť a dokonca, že musíme vyšlapať aj na ďalší zasnežený vrch nachádzajúci sa naľavo. Posledný úsek ku Pacholi bol veľmi náročný, fúkal prudký nárazový vietor a kôli rovnováhe bolo nutné sa pridŕžať skalnatého terénu. Dosť sa aj ochladilo - dostali sme sa na neslnečnú stranu hrebeňa. Výstup na Pachoľu snehovou pokrývkou bol utrpením, istiace reťaze sme ani nevideli /boli prikryté snehom/ a tak sme sa snažili sledovať v snehu stopy našich predskokanov. K dokonca prebehol v mysli celý život, keď sa mu pošmykla noha a len tak tak sa zachytil. Konečne sme 2167 metrov vysokú Pachoľu zdolali a vydali sa do Baníkovského sedla. Tu sme sa osviežili vo fľaši roztopeným snehom /odpornej chuti/ a voľky-nevoľky vyvrcholili na Baníkove. Z Baníkova na chatu podľa hríbika bolo cca 2 hodiny, takže okolo 8 večer sme mohli byť na chate. Rátali sme s tým, že už budeme len klesať, takže to nejako zvládneme. Spočiatku to bola aj pravda, ale asi po 20 minútach začalo tradičné stúpanie v snehu na Príslop. Úplne vyčerpaní sme to zvládli a začali klesať hôľnym terénom na Jalovské sedlo. Zo sedla na chatu to bolo už len hodinku, išli sme však v kosodrevine potme. Vytiahli sme teda čelovky a klesali dolu... Začali sme mať strach z divej zveri, najmä z medveďov, K preto vytasil plynovú pištoľ, ktorú si vhodne na tento účel zapožičal od Empíčka. Okolo 8 večer sme konečne ustatí dorazili na chatu a ubytovali sa. Na chate je možné bývať v izbách, alebo v podkroví v kójach. Každá kója má 3 matrace, takže nám to presne vyhovovalo. Je tu aj sprcha, keď vhodíte zakúpený žetón, potečie vám 5 minút teplá aj studená voda. Xamil to vyskúšal a keďže sa akurát tak stihol namydliť, doumýval sa v umývadle. Výdatne sme povečerali, Xamil sa po sprche pobral spať, my s K sme ešte zostali do záverečnej. Ráno sme museli skoro vstávať, čakal nás ďalší úsek, cez Ostrý Roháč prejsť na útulňu pod Klinom.
Ráno sme sa zobudili na K charakteristický nepríjemný budík, ktorý zpravidla zobudí všetkých okrem K. Na našu veľkú radosť lialo a tak sme spali ďalej. Po prebudení sme si dali výdatné raňajky a čakali na zmenu počasia. Dlhú chvíľku sme si krátili popíjaním a hraním hazardných kartových hier. Keď sa ani do obeda počasie výrazne nezlepšilo, bolo nám jasné, že sa dnes z chaty nepohneme. Medzitým sa v jedálni vymenilo množstvo turistov, dokonca až z turistického klubu Skoba z Medzeva.
Ani sme sa nenazdali, už bol večer a my sme stále sedeli pri tom istom stole. Vypili sme vlastné zásoby /nie nevýznamné/ a prešli sme na miestnu pálenku. Zostali sme samozrejme do záverečnej, so smelým plánom si pár hodín pospať a vychutnať si svitanie na Ostrom Roháči.
