Po stretnutí v Grande v Starom Smokovci sme sa všetci spoločne lanovkou vybrali na Hrebienok. Z Hrebienka sme po tatranskej magistrále pokračovali smerom na Rainerovu chatu, kde sme sa kôli občerstveniu na chvíľu zastavili. Trasa ďalej vedie Veľkou Studenou dolinou až ku Zbojníckej chate. Tam sme sa s chuťou naobedovali, porozprávali s bratmi čechmi a vybrali na cestu. Po asi kilometri a pol začína nástup do sedla Prielom. Úsek je dosť náročný, občas si vyžaduje aj asistenciu rúk. Odmenil nás ale krásny výhľad na Veľkú Studenú dolinu. Zostup zo sedla je možno ešte náročnejší, na krátkom úseku treba prekonať cca 300 výškových metrov. Následovalo rázcestie z ktorého sa ďalej po modrej dalo ísť Bielovodskou dolinou až na hraničný prechod Lysá Poľana, alebo po zelenej na Poľský hrebeň. Vybrali sme sa teda po zelenej, pričom sa pomaly začalo meniť počasie. Ochladilo sa a okolo nás sa začínala prevaľovať hmla. Kôli časovému handicapu a počasiu časť výpravy začala pochybovať o samotnom výstupe na Východnú Vysokú. K a K sa rozdhodli pokračovať ďalej na Sliezsky dom, my ostatní sme prudkým prevýšením začalí vystupovať až na vrchol. Úsek je značne exponovaný a miestami zaistený reťazmi. Po zdolaní vrchola, sa nám na krátke chvíle odkrývala okolitá panoráma. Za slnečného počasia musí byť odtiaľto nádherný výhľad. Kôli časovej tiesni sme sa veľmi nezdržovali, urobili sme zopár fotiek a pobrali sa dolu. Z Poľského hrebeňa nasledoval ešte krátky reťazami istený úsek a po asi hodinke a pol sme okolo Velického vodopádu a Velického plesa došli až na samotný Sliezsky dom. Zo Sliezskeho domu do Tatanskej Polianky cesta trvá ešte asi poldruha hodiny, preto sme sa rozhodli využiť džíp, ktorý nás za symbolickú čiastku 200 Skk na hlavu odviezol až dole. Z Tatranskej Lomnice sme sa vláčikom odviezli do Starého Smokovca, prestúpili do auta a pokračovali až do Lendaku.
