Hrebienok- Zamkovského chata - Téryho chata - Priečne sedlo - Zbojnícka chata - Zamkovského chata - Hrebienok
Keď sme sa ráno stretli v Starom Smokovci ešte sme zďaleka netušili, čo nás dnes čaká. Axel si s kamennou tvárou prezeral oblečenie a výbavu niektorých členov expedície, ale kocky už boli hodené. Cesta z Hrebienka na Zamkovského chatu je nenáročná a tak sme zvesela postupovali vpred. Po posilnení sa na chate sme sa po zelenej značke vybrali Malou Studenou dolinou ku Téryho chate. Tu sa už zreteľne začali prejavovať kondičné rozdiely medzi jednotlivými účastníkmi, no napriek tomu sme v rozličných časoch ku chate nakoniec dorazili všetci. Okolie chaty vyzeralo ako z rozprávky - Päť Spišských plies obklopených bielym popraškom posypanými štítmi. Idylku troxa kazili potápači vynášajúci vo vreciach konzervy a iný odpad, ktorí tam nahádzali zrejme pre štastie menej disciplinovaní turisti. Akosi sme nepripisovali význam poznámke akéhosi postaršieho brata Čecha na Kukovu trampkovú obuv a pokračovali sme ďalej po žltej na Priečne sedlo. Kašovitý sneh v teréne sa miestami topil a sťažoval postup. Po asi pol hodine sme si všimli na jednej zo skál ku ktorým sme sa blížili farebné body v rôznych výškach steny. Identifikovali sme ich ako horolezcov, ktorí zrejme robia nejaké skúšky. Aké bolo naše zdesenie, keď sme podišli bližšie a pochopili, že presne tým smerom sa máme uberať aj my. Vtedy sme pochopili aj ironickú poznámku pri Téryho chate. K výstupu nás vyprovokovala pani so širším pozadím. Sledujúc ju ako sa síce pomaly ale isto štverala smerom hore sme si povedali, že ak sa tam vytrepe ona, musíme vyjsť aj my. Najhoršie na výstupe bolo neustále čakanie. Masa ľudí pomaly postupovala nahor. Poniektorí českí turisti si vtipne krátili dlhú chvíľu hádzaním snehových gúľ do kolegov, ktorí boli nižšie pod nimi. Hore na sedle nebolo možné sa dlho zdržiavať, pretože sa zospodu tlačili ďalší návštevníci. Za pomoci rôznych zaisťovacích pomôcok sme zostúpili až dole ku Sivým plesám a počkali sme na ostatných členov expedície. Po vylíčení si adrenalínového výstupu sme pokračovali pomerne nenáročným terénom k Zbojníckej chate. Tam sme sa posilnili cesnakovou polievkou a inými stimulantmi. Pomaly začala padať hmla a tak sme sa vybrali na vyše dvojhodinovú cestu Veľkou Studenou dolinou naspäť na Hrebienok. V Starom Smokovci sme v Grande ešte raz rozobrali zážitky, rozlúčili sa s priateľmi a pobrali sa na vlak do Lendaku.
