Gerlachovský štít klasickou cestou

Výstup na Gerlach je snom takmer každého vysokohorského turistu. Je najrozľahlejším masívom Vysokých Tatier a najvyšším vrcholom Slovenska ale aj celých Karpát. Gerlachovský štít z južnej strany charakterizuje masívna vhĺbenina zvaná Gerlachovský kotol, ktorá vyúsťuje v Kotlový štít. Kotlový štít pri pohľade z juhu zakrýva samotný Gerlach a preto si ho mnohí s ním zamieňajú. V súčasnosti je výstup na túto dominantu možný len v spoločnosti certifikovaného horského vodcu. Cena za výstup sa pohybuje okolo 200 Eur, pričom jeden horský vodca so sebou môže vziať najviac troch turistov (každý zaplatí tretinu ceny). Letné výstupy sa organizujú od júna do októbra. Takže, keď ma Marián oslovil, že hľadajú tretieho do partie, neváhal som a súhlasil.

Predvečer výstupu

Na Gerlach sa obvykle vyráža hneď zrána, preto je dobré prísť do Tatier o deň skôr a pokiaľ je to možné, aj sa pohodlne vyspať. Vyrazil som s podporným tímom (K, K, Dušanbe, Vikuš, Belinda) poobede z Košíc do Popradu a v cieľovej stanici sme prestúpili na vláčik do Tatranskej Polianky. V Tatranskej Polianke sme vystúpili a v miestnom penzióne sa trocha občerstvili. Tu sa naša spoločná púť rozchádza, podporný tím mal nocovať na Sliezskom dome a ja vo vile Danielov dom, ktorý sa nachádza na polceste medzi Tatranskou Poliankou a Novou Poliankou. Ostatní členovia Kakáča plánovali na druhý deň zdolať Východnú Vysokú, ktorá je od Gerlachu čo by kameňom dohodil. Pobral som sa teda do vily, kde už na mňa čakala majiteľka. Odovzdala mi kľúče aj pre ostatných 5 členov zajtrajšieho výstupu, keďže som dorazil ako prvý. Ubytovanie v tom čase nebolo drahé, ak sa dobre pamätám do 10 EUR za osobu. Vo vile bolo čisto, interiér a zariadenie nové. V kuchyni na prízemí je možné pripraviť teplé jedlo a nachádza sa tam aj jedáleň s krbom. Čakanie na spolulezcov som si krátil nemecko-anglickým rozhovorom s maďarskou početnou rodinou, ktorá tu bola takisto ubytovaná. Boli veľmi príjemní a na rozdiel odo mňa plynulo prechádzali z jednej jazykovej mutácie do druhej. Postupne začali prichádzať ostatní členovia s ktorými sme sa navzájom pozoznamovali, porozprávali o tom, čo nás zajtra čaká a okolo jedenástej sme zaľahli.

Východiskový bod výstupu na Gerlachovský štít - Sliezsky dom

Ráno o 5.30 sme sa s horskými vodcami stretli na parkovisku v Tatranskej Polianke. Prevzali sme od nich výstroj v podobe prilieb a sedákov a čakali na náš taxík zo Sliezskeho domu. Auto dorazilo s miernym meškaním, ale šofér sa so stúpajúcimi serpentínami neohrozene popasoval a po 20 minútach sme vystúpili na parkovisku pri najvyššie položenom horskom hoteli na Slovensku - Sliezskom dome. Zaplatili sme šoférovi za vývoz, poniektorí ešte navštívili toalety a vyrazili sme okolo Velického plesa po zelenej značke. Tibor Hromádka, horský vodca našej trojice, nasadí tempo a my ho nasledujeme. Rýchle tempo slúži vodcovi na zistenie kondície a schopností zverencov. Na základe tohto pozorovania rozhodne o poradí uviazania na lano, ktoré je pre celý výstup kľúčové. Ako prvý je spravidla naviazaný ten, čo sa vodcovi javí ako najslabšie vybavený, či už kondične alebo technicky, trojicu uzatvára akože najzdatneší turista. Horský vodca vedie lanom prepojenú skupinu, držiac v ruke lano, ktoré mu svojim ťahom signalizuje, či je všetko v poriadku.

Výstup na Gerlach Velickou próbou

Odbočujeme zo zelenej značky, preskakujeme potôčik a prudkým stúpaním sa dostávame na východiskový bod. Nasledujú inštrukcie od oboch vodcov, nasadenie prilieb a sedákov, naviazanie na lano a dôsledná kontrola výstroja. Počkáme, pokiaľ úvodný 40 metrov vysoký previs - Velickú próbu neprekoná skupina poľských turistov so značne obéznym vodcom vysokého veku a naši priatelia, ktorých vedie Ivan Žila. Prekonanie tohto skalného previsu je technicky náročnejšie, ale zvládame to. Stúpanie pokračuje skalnato-trávnatým terénom a naberáme výškové metre. Po asi 15 minútach si Marian vyžiadal zastávku s tým, že to už asi ďalej nezvládne. Neskoro večer sa výdatne najedol bravčového kolena a celú noc nespal, lebo mu bolo ťažko na žalúdok. Po prebdenej noci a našej doterajšej námahe mal zvýšený tlak a keďže nechcel ohroziť náš úspešný výstup na Gerlach, rozhodol sa vrátiť na Sliezsky dom. Prirodzene, zodpovedný Tibor ho nemohol nechať ísť samého. Dohodli sme sa, že ho s Majkou počkáme a on sa pre nás vráti. Začali zostupovať a my sme si dlhú chvíľu čakania krátili rozprávaním a pozorovaním okolitej scenérie. Asi po 3/4 hodine sa náš sprievodca celý spotený vrátil, napil sa vody a bez toho aby si oddýchol, sme pokračovali vo výstupe. Držal sa známej horskej zásady, že na obed už musí byť turista na zostupe aby znížil riziko popoludňajších búrok. Ideme dosť rýchlym tempom, ktoré je prispôsobené našim možnostiam a čoskoro sa dostávame do Sedielka nad Kotlom, kde dlhšie oddychujeme a fotíme sa s Majkou.
Túra ďalej pokračuje traverzom juhozápadnou stenou, pričom sa striedajú stúpajúce úseky s klesajúcimi. Mierime smerom k Batizovskej priehybe a na hrebeni tesne pred vrcholom Gerlacha dobiehame skupinu našich kolegov. Zdolanie úseku od Sedielka nad Kotlom až na vrchol Gerlachovského štíta nám trvalo menej ako hodinu. Je 09:46, máme ideálne počasie, takže za tú polhodinu, ktorú strávime na vrchole si môžeme vychutnať výhľady z najvyššieho slovenského kopca. Skonzumujeme proviant, čo sme si doniesli a výborne nám padnú marhule, ktoré až na vrchol doniesol Daniel.

Zostup z Gerlacha Batizovskou próbou

Vyfotíme sa a začneme za pomoci reťazí zostupovať k Batizovskému žľabu. Je to zostup pomerne náročným terénom, takže ideme opatrne a asi po hodinke dôjdeme k Batizovskej próbe. Próba je zaistená kramľami a reťazami. Vchádzame do rokliny a pokračujeme k ďalším reťaziam, ktoré končia pod stenou na suťovisku. Absolvujeme ešte prechod snehovým poľom a po prechode nasledujúceho kamenného poľa sa zastavíme, aby sme zložili prilby a sedáky. Po chvíľke oddychu podkračujeme k Batizovskému plesu ležiacemu v nadmorskej výške 1 884 m. Tu sa naše skupiny rozpájajú, prvá skupina mieri na Sliezsky dom a naša skupina s Tiborom sa ešte na chvíľu zdrží, aby si zregenerovala unavené nohy v studenej vode Batizovského plesa

Zostup do Vyšných Hágov

Pri hríbiku sa rozlúčime, Tibor s Majkou pokračujú na Sliezsky dom, mňa ešte čaká poldruhahodinový zostup do Vyšných Hágov. Mal som potrebu sa ešte prejsť a vstrebať intenzívne zážitky z dnešného výstupu. Túra je označená žltou farbou a spočiatku vedie kamenistým chodníčkom skrz kosodrevinu. Po chvíli prichádzam k potôčiku so zaujímavým názvom Malý Šum, cesta vedie cez potok a tak ho prekonám a pokračujem v zostupe. Pásmo kosodreviny končí a vnáram sa so lesa. Na vyhriatom úseku sa stretávam s vretenicou a každý pokračujeme za svojim cieľom. S časovým predstihom prichádzam do Vyšných Hágov a mierne dehydrovaný si vychutnávam nápoj kolového typu ktorý som si tu zakúpil. 

Na záver

Pre milovníkov VHT výstup na Gerlach za tie peniaze rozhodne stojí. Aby si ho však turista náležite užil, mal by byť v dobrej kondícii, výstup je predsa len fyzicky náročnejší. Odporúčal by som prípadným nováčikom si pred výstupom na Gerlach vyskúšať túru na napr. Kôprovský štít, Slavkovský štít či Jahňací štít. V žiadnom prípade neodporúčam individuálny výstup bez certifikovaného horského vodcu, terén môže byť na niektorých úsekoch veľmi mätúci a dezorientujúci a to aj za relatívne dobrého počasia . Taktiež sa vyvarujte relatívne často sa vyskytujúcich služieb "kvázi" vodcov, ktorí v snahe dosiahnuť vyšší zárobok zinkasujú síce od jednotlivca menej peňazí, ale nízka cena je kompenzovaná väčším množstvom klientov. Istenie takto početnej skupiny, ktorá máva 6 aj 10 členov je jednoducho nemožné a značne nebezpečné.