Veľká Knola

Zatiaľ nehodnotené
Dátum túry
Pohorie
Volovské vrchy
Nadmorská výška
1 266 m n. m.
Prevýšenie
725 m
Dĺžka túry
19 km
Trvanie túry
5:00 hod.
Obtiažnosť túry
1.5
Trasa

Hnilec - Sedlo Grajnár - Malá Knola - Veľká Knola - Malá Knola - Sedlo Grajnár - Hnilec

Popis túry

V klasickom čase 6.22 sme v Lendaku nastúpili do vlaku a po prestupovaní v Margecanoch okolo ôsmej vystúpili v Hnilci. Privítala nás neuveriteľná zima, Belinda bežala po hradskej na troch nožkách, aby sa čo najmenej dotýkala chladnej zeme. Pod kostolom sme objavili miestny zábavno-nákupný komplex /potraviny + krčma/ a vošli do otvorených potravín. Dokúpili sme proviant pre Belindušku. Vonku sa k nám pridal miestny psík /neznámeho pôvodu a majiteľa/. Popri kostole a sérii rodinných domov sme miernym stúpaním vošli do lesa. Cesta na sedlo Grajnár viedla po širokej hradskej serpentínami s miernym stúpaním. Pár krát sme museli prekonávať prekážky v podobe popadaných stromov. Po asi hodine a štvrť sme zdolali skoro 400 metrové stúpanie a vyšli na sedlo Grajnár. Vedľa nedostavanej chaty na parkovisku stálo množstvo áut prevážne s ŠPZ SN. Autá patrili prevažne rekreačným bežkárom, ktorí sa tu tomuto športu zrejme často venujú. Prešli sme cestu a okolo pomníka letcovi, ktorý tu pred pár rokmi smrteľne havaroval sa pobrali na Malú Knolu. Od sedla sa navyše zdvihol aj vietor, takže sme takmer kvôli mínusovým teplotám ani neoddychovali. Príjemnou lesnou cestou sme prekonali ďalších 120 m prevýšenia a po 40 minútach oddychovali pri hríbiku na Malej Knoli. Prešli sme okolo poľovníckeho posedu a asi po pol hodinke došli k ďalšiemu rázcestiu. Na Veľkú Knolu smerovala klasická trojuholníková značka /významný bod/ a po pár minútach sme už stáli pri geodetickom bode označujúcom vrchol. Odtiaľto ešte treba prejsť pár metrov k balvanom, z ktorých je výhľad na Vysoké Tatry a Kráľovu hoľu. Tentokrát sme šťastie nemali, Tatry boli zahalené v oblakoch a aj na Kráľovej holi to zrejme turistike neprialo. Na vrchole sme sa zdržali veľmi krátko, fúkal intenzívny vietor a chlad bol veľmi nepríjemný. Občerstvili sme sa až za posedom a vydali sa na cestu späť do Hnilca. Za Grajnárom sme stretli rodinku s labradorkou. Bundáš, ktorý nás sprevádzal celú cestu, ihňeď zahorel túžbou, a keďže nemal obojok, nevedeli sme ho zadržať. Nakoniec sme ho priľahli a počkali, kým sa jeho nádejná nastávajúca stratí z dohľadu. Akonáhle sme ho pustili, rozbehol sa opačným smerom a zmizol v lese. Márne sme ho vyčkávali a vyvolávali naň, už sa neobjavil. S posmutnenou náladou sme sa vrátili do dediny a počkali na príchod vlaku v útulnej krčme. Vlak do Lendaku nám išiel až o hodinu, takže sme mali dostatok času na zohriatie a oddych.