Trohánka

Keď sme naposledy s K boli na Trohánke, v hlavách nám skrsol nápad, aby sme prespali na tejto príjemnej čistinke. Slovo dalo slovo, zobrali sme K, Výhula a psov a vyrazili. Auto sme nechali pri dele, kde postával hlúčik maďarských sviatočných turistov. Psi ako vždy vzbudili všeobecný rozruch a pobavenie, my sme sa zbalili a vyrazili na Trohánku. Úsek je dôverne známy, nenáročný, pochod si krátime rôznymi Výhulovými hádankami a matematickými hlavolamami. V polome opäť poblúdime, ale už z predchádzajúcej skúsenosti vieme, ktorým smerom sa uberať. Nakoniec šťastlivo vchádzame na Trohánku. Dáme sa ihneď do práce, K čistí a pacuje ryby, Č ide pohľadať a doniesť vodu, K sedí a prizerá sa. Rozložíme oheň a začíname opekať. Táborisko je výborne vybavené, drevo je napílené, treba ho len narúbať, rošt na opekanie je pri prístrešku. V samotnom prístrešku sú v suchu zápalky, sviečky, nejaké pochutiny a noviny. Pod stromami sú drevené lavice s veľkým stolom, obďaleč je diera na odpad. Za vzornú správu treba poďakovať správcovi - turistickému klubu Skoba. Ryby začínajú rozvoniavať a my sa do nich s chuťou púšťame. Najedení zapíname čelovky, hráme pomalého faraóna a popíjame. Skrsol nápad vydať sa po tme na Kloptaň ale hlasovanie je nakoniec nerozhodné a rozhodujeme sa ostať. Príjemne unavení si v prístrešku rozkladáme spacáky a ukladáme sa aj so psami na spánok. Jedine Ashley sa k nám nepribližuje, bojí sa pahreby. Ráno nás zobudí Výhul rúbaním dreva, tak ho vyhrešíme a spíme ďalej. Postupne vstávame, raňajkujeme, dávame do poriadku okolie. Okolo obeda sa začína zaťahovať, takže zavelíme na odchod. Ashley si počas balenia odbehla do lesa a opäť ju nevieme nájsť. Po pol hodinke sa vracia, celá zadychčaná. Po červenej sa vraciame k autu. Náhle sa prudko ochladí a začne padať ľadovec. Schováme sa pod stromy a čakáme, kedy to prestane. Naštastie krupobitie netrvalo dlho. Zablateným terénom sa vraciame k autu a vydávame domov do Lendaku.