Predposledný východiskový bod, z ktorého sme na Skalisku neboli je Betliar. Plánovali sme vyjsť na Skalisko, prespať na chate a na druhý deň sa vrátiť. V Betliari sme sa stretli s Magdušom, občerstvili sa v miestnom pohostinstve a vybrali na túru. Prešli sme Betliarom a popri poli začalo mierne stúpanie. Prišli sme k improvizovanému salašu, Burzum s Ashley s veľkým záujmom pozorovali ovce, ale našťastie sa nám ich zavčasu podarilo odvolať. Ashley si ale pomstu neodpustila, vykúpala sa v mláke z močky. Kráčali sme po lesnej ceste listnatým lesom nahor, popri ceste sme našli zopár kozákov. Vyšli sme do sedla, dali si oddych a sledovali šantiacich psov. Ďalej už terén pokračoval ihličnatým lesom väčšinou po rovine. Prišli sme na rázcestie a vydali sa hore hradskou. Popri ceste bolo pletivo ohraničujúce oboru. Išli sme dosť dlho, slnko pražilo až sme prišli po zátačku. Podľa mapy sme mali byť kdesi pod sedlom, zvažovali sme, či to nestrihneme cez čučoriedky rovno nahor. Nakoniec sa rozhodujeme pre značkovanú cestu a z hradskej odbočujeme do lesa. Les vyzerá dosť schátralo všimneme si tabuľku - nezbierať lesné plody - chemicky ošetrené. Pri hríbiku sedlo Volovec sa chvíľu zdržíme. Ďalej už ideme po hrebeni, miestami čistinkami, Skalisko je na dohľad. Pokocháme sa výhľadom a zostupujeme na chatu. Na chate je oslava, rodák z Čučmy oslavuje šesťdesiatku. Dáme si guláš na večeru a zapojíme sa do oslavy. Spriatelíme sa s chatármi a dávame sa do debaty. Po polnoci si chceme vybehnúť hore na vrchol, ale vonku poprcháva a tak to nechávame opäť na svitanie. K budík nás zobúdza, ale nechce sa nám vstávať, takže ostávame spať. Ráno sa kvalitne naraňajkujeme a tou istou cestou sa vraciame späť. Hodinku si poležíme na Skalisku na slniečku, vetrík príjemne pofukuje. Ani sme sa nenazdali a spálili sme si tváre, následkom čoho sme mali problémy aj na Dolomitoch. Pri obore Burzum vyplaší zajaca a rozbehne sa za ním. Nešťastne skočil do jarku a zlomil si prednú ľavú nohu. Za skučania mu aplikujeme improvizovanú dlahu /ako pred mesiacom Č na Chopku/ a hútame čo ďalej. Sme asi 2 hodiny od Betliara, musíme zohnať pomoc. Rozďelujeme sa, K ostáva pri Burzumovi, K ide po značke naspäť do Betliara a ja sa púšťam po lesnej ceste, aby som zistil, kam smeruje a či by sa po nej dalo autom vyjsť až ku obore. Asi po dvoch hodinách vchádzam do Gemerskej Polomy /cesta je zjazdná jedine dźípom/. Podarilo sa mi chytiť stopa do Betliara. Medzitým K zohnal cez salaš miestneho horára a poprosil ho, či by nemohol autom vyjsť ku K. Horár nelenil a cez oboru prešiel až ku K. Naložili Burzuma a odviezli sa do Betliara. K sa mu chcel nejako odvďačiť, ale finančnú odmenu odmietol. Ja som ich čakal v pohostinstve. Naložili sme sa do auta a náhlili do Lendaku, aby sme chudáka Burzuma odviezli domov.
