Pálenica

V poslednej dobe tradičným vlakom o 6.22 hod sme sa z Lendaku dopravili do Margecian a po prestúpení na motoráčik sme okolo ôsmej ráno vystúpili v Nálepkove. Zo stanice do centra je to podľa hríbika 20 min. Značka sa stratila na námestí a tak sme sledujúc odbočky po hlavnej pokračovali ďalej. Keď ani po čase modrá nebola, oslovili sme okoloidúceho poľovníka, ktorý nám poradil na najbližšej odbočke odbočiť doľava vojsť do lesa a idúc po hrebeni by sme nakoniec mali križovať modrú značku. Držali sme sa rady miestneho a stúpajúc terasovitými lúkami sme došli až pod les zvaný Buchwald. Dosť dlho sme sa motali z jednej strany na druhú, hľadajúc značený vstup do lesa, ale nenašli sme nič a tak sme si vybrali náhodný chodníček. Stúpali sme nahor machom obrastenými balvanmi v ihličnatom lese snažiac sa nájsť vyvýšené miesto z výhľadom. Z príležitostných výhľadov sa nám podľa mapy nepodarilo zorientovať a tak sme sa lesom predierali sledujúc hrebeň. Po asi 3/4 hodinke sme vyšli na hradskú, ktorá ako sa nám javilo približne kopírovala náš smer. Po hodinke sme došli na križovatku s modro značenou cestou. Začalo stúpanie zľadovatelým snehom. Po asi pol hodinke sme došli na rúbanisko, kde sa značka opäť stratila. Mali sme pocit, že už by sme mohli byť na sedle, odkiaľ to je po žltej na vrchol už len cca 15 minút. Vošli sme teda do lesa a predierajúc sa krovím vyšli na lesnú cestu. Po ceste sme sa dostali na ďalšie rúbanisko, kde sme sa trocha posilnili a oddýchli si. Rozhodli sme sa vydať rovno do kopca, intuitívne cítiac, že cieľ už nemôže byť ďaleko. Po asi štvrťhodinke sme už zbadali skaly a začinal sa nám otvárať výhľad. Z Pálenice je panoramatický výhľad na Kojšovu hoľu, Kloptaň, Kráľovú hoľu, Vysoké Tatry a samozrejme na celé blízke okolie. Spokojní sme sa so štvornohými priateľmi podelili o proviant, čo sa samozrejme neobišlo bez šarvátok vyprovokovaných miniatúrnou ale extrémne dominantnou Belindou. Po asi hodinke sme zišli zo skál a našli hríbik označujúci Pálenicu. Po žltej sme sa vydali do sedla. Značka sa opäť stratila na rúbanisku a tak sme šli po vlastných stopách. Zostup po zľadovatenom snehu bol náročný na opatrnosť, ale nakoniec sme bez újmy vyšli na lúky nad Nálepkovom. Až teraz sme si uvedomili, akú veľkú zachádzku sme ráno absolvovali. Túru sme zavŕšili družnou debatou s mimoriadne komunikatívnym krčmárom v pohostinstve U jeleňa.
Nasadli sme na vlak, prestúpili v Margecanoch a už okolo štvrtej vystúpili na stanici v Lendaku.