Na túto sobotu sme si naplánovali ľahšiu túru v oblasti Kojšova. Nasadli sme teda do auta v Lendaku a odviezli sa do Kojšova. Nakúpili sme potraviny v miestnom zmiešanom tovare, v pohostinstve sme sa zohriali čajom s rumom a vydali sa na túru. Po chvíli stúpania sme došli na lúku, na ktorej sme poraňajkovali. K si kúpil mäsový nárez s neuveriteľným obsahom tuku, ktorý bol na hranici konzumovateľnosti. Dokonca aj psy ho odmietali jesť. Takto posilnení sme pokračovali v túre. Cesta do sedla Zemičky bola nenáročná, s miernym stúpaním. Zo sedla na Folkmarské skaly terén pokračuje výraznejším prevýšením v listnatom lese. Po pol hodinke už sme boli na vrchole, fotili sme prvé poniklece a začali obedovať. Po chvíli sa objavil miestny podivín s ďalekohľadom. Pýtal sa nás, či sme nevideli dve kozy, jednu bielu, druhú čiernu, ktoré sa vraj v týchto končinách stratili pred dvoma rokmi a odvtedy žijú voľne v prírode. Po zápornej odpovedi sa pobral ďalej a pomocou optiky pozorne skúmal celé okolie. Prestali sme si ho všímať a venovali sme sa výdatnému obedu. Vychutnávali sme si popri tom výhľad na okolie a Kojšovu hoľu. Najedení sme sa tou istou trasou vydali na spiatočnú cestu. Samozrejme sme sa ešte zastavili v krčme, kde sme sa zoznámili s kolozubým seniorom. Nebolo mu takmer nič rozumieť, plietol piate cez deviate, napriek tomu konverzácia neutíchala. Začali sa trúsiť štamgasti a krčmárka nás upozornila, že by sme psy mali priviazať vonku, že sa to miestnym nepáči. Odsadli sme si teda úplne dozadu do rohu v domnení, že to nebude nikomu vadiť. Holohlavý rodák posilnený prevahou súkmeňovcov začal trúsiť urážlivé reči na našu adresu. Konflikt gradoval, nazval nás už lendackymi g....i, my sme sa snažili rozumne argumentovať, avšak bez úspechu. Sklamaní ľudskou obmedzenosťou sme pohostinstvo radšej opustili, nasadli do auta a vrátili sa do Lendaku.
