V ten deň sme sa z Lendaku vybrali na Kojšovku. Pôvodne sme chceli vyjsť autom až ku chate Erika. Na parkovisku za Zlatou Idkou nám lyžiari oznámili, že cesta nahor je len veľmi ťažko priechodná. Čakali sme s nimi chvíľu na kyvadlovú dopravu ale napadlo nás, že takmer až hore ide aj vlek. Po asi 15 minútach sme sa už zahrievali čajom pri vleku. Dohodli sme sa s vlekármi, zobrali psov na ruky a nasadli na sedačku. B&B si cestu nahor zjavne užívali, so záujmom sledovali okolie. Keď sme zo sedačky zoskočili, na svahu nás prekvapil prudký vietor, ktorý fúkal sneh rovno do tváre. Krátky asi 300 metrový úsek k čajovni Katka bol v tej fujavici utrpením. Čajovňa pôsobí útulným dojmom, obsluha je prívetivá, dokonca aj psy môžu ísť dnu. Dali sme si polievku a mccainy, pokecali so známymi a vydali sa opäť na cestu. Vietor nám stále znepríjemňoval cestu až kým sme neprišli ku delu /ktoré tam už mimochodom nie je/ . Od dela nás čakala rozprávkovo zasnežená cesta, po ktorej sme sa miestami brodili aj pod kolená. Na rázcestí sme odbočili doľava a príjemným klesaním sme sa ocitli až pri čajovni neďaleko Zlatej Idky. Opäť sme sa zohriali nápojmi a pobrali sa naspäť do Lendaku.
