Stolica

Ráno o 6:18 sme nasadli na rýchlik z Lendaku do Margecian. Čakala nás nekonečná cesta na Červenú Skalu. V Margecanoch sme prestúpili na motoráčik s dvoma vozňami. Pani sprievodkyňa nás upozornila, že na zastávke Dobšinská ľadová jaskyňa musíme prestúpiť do prvého vozňa, druhý totiž odpájajú. Počas odpájania vozňov sme si odskočili na WC /vo vlaku boli pre znečistenie nepoužiteľné/. Podľa vonkajšieho vzhľadu sme boli pripravení na to najhoršie, napriek veku však bolo WC čisté a príjemne vyhriate. Nastúpili sme opäť do vlaku, okrem nás tam bol už len jeden pasažier - mladý jaskyniar z Lendaku, čo to mal namierené na Kráľovu hoľu. Prešli sme cez raritný osmičkový tunel a o 9:18 vystúpili na Červenej Skale. Staničné pohostinstvo otvárali až o desiatej, čo K a K spôsobilo hlboký zármutok. Navštívili sme miestne potraviny, nakúpili proviant a vybrali sa na túru. Išli sme po hlavnej ceste a odbočili do lesa. Chodník sa začal zužovať až celkom zmizol, značku už sme dlhšie nevideli, tak nám došlo, že sme poblúdili hneď na začiatku. Zišli sme k potoku /Hron/ a vyšli na cestu. Zorientovali sme sa podľa mapy, vrátili na zákrutu pri Červenej Skale a tentokrát správne odbočili našim smerom. Červená značka na sedlo Javorinka vedie po ceste spájajúcej Červenú Skalu s Muráňom. Blúdením sme stratili dosť času, cesta po asfalte nebola ničím zaujímavá a tak sme popri chôdzi stopovali. Zastavili nám drevorubači z Tisovca, nasadli sme do pickupa a odviezli nás asi 3 kilometre na sedlo. Vybrali sme sa teda po Rudnej magistrále a po asi pol hodinke sme došli na sedlo Šumiacka priehyba. Krásne slnečné počasie spôsobilo, že sme sa miernym stúpaním zapotili a tak K obnažil hornú polovicu tela, aby sa osviežil. Zo sedla je krásny výhľad na Kráľovu hoľu a priľahlý hrebeň. Po chvíli sme sa pobrali k ďalšiemu hríbiku sedlo Severná lúka. Prešli sme otvorené priestranstvo s poľovníckymi posedmi. V blatistom teréne sme si všimli medvediu stopu idúcu našim smerom. Mali sme dobré tempo, k hríbiku sme došli o niečo skôr. 15 minút od tohto hríbika je ďalší - poľovnícka chata Janka. Minuli sme ďalšiu medvediu stopu v snehu /staršieho dáta/ a nedaľeko od chaty sa trochu zdržali telefonovaním. Od Janky je to po Slanské sedlo asi 40 min., my sme došli asi za 30. Zo sedla je na Stolicu možné vyjsť 2 trasami - kratšou, vedúcou po modrej, dlhšou, s menším stúpaním, vedúcou ďalej po červenej. Samozrejme sme si vybrali kratší, ale náročnejší úsek. Vošli sme do lesa a začalo výrazné prevýšenie. Stúpali sme mokrým, miestami aj po kolená hlbokým snehom a prekonávali popadané stromy. Asi po 20 minútach sme pomedzi stromy spozorovali presvitajúce svetlo svedčiace o konci stúpania. Vyšli sme na rúbanisko s najkrajším výhľadom tejto túry /celý východný hrebeň Nízkych Tatier/ a pokračovali na vrchol. Ešte asi 20 min. sme kráčali mokrým snehom pri miernom stúpaní. Vyčerpaní touto námahou sme okolo druhej došli až na 1476,4 m vysoký vrchol. Našli sme si miesto bez snehu a s chuťou sa pustili do jedla. O tretej sme vyrazili na spiatočnú cestu. Nechcelo sa nám späť brodiť mokrým snehom a tak sme sa cez sedlo Harová vybrali po červenej. Nakoniec to vyšlo na rovnako, sneh bol rovnako nevyšľapaný ako z druhej strany. Od Slanského sedla sme už šli tou istou trasou. Okolo štvrtej sa začalo zmrákať, nasadili sme si čelovky a Č vytiahol vábničku na medvede aby sme prípadných zvedavcov takto odplašili. O piatej večer sme došli na sedlo Javorinka, kde pre nás prišla naša kamarátka Martina s Rudym a odviezli sme sa do Mlyniek na chatu.