Veľký Sokol

Auto sme nechali na parkovisku na Podlesku. Cesta až po Pílu vedie ihličnatým lesom, občas sme museli prekonávať nenáročné vodorovné drevené rebríky. Na píle sme si všimli zvláštnu dopravnú značku - prikázaný smer /okrem vlastníkov pozemkov/. Na Píle sme nenašli nič otvorené a tak sme pokračovali pomerne nudnou cestou až na horáreň. Minuli sme odbočku na Stredné Piecky a došli až ku horárni. Tu sme natrafili po prvý krát na človeka - miestneho lesníka, ktorý po chvíli zmizol v lese. Trasa spočiatku vedie popri potoku Sokol. Prejdeme okolo upozornenia na zľadovatelý povrch a vyschnutým riečiskom pokračujeme v túre. Postup v snehu miestami komplikujú pováľané kmene stromov, ktoré nás budú sprevádzať až nahor. Opatrne kráčame po drevených rebríkoch a vychutnávame si bizarné útvary tvorené cencúľmi. Roklina sa zužuje, rebríky sú pokryté vrstvou snehu a ľadu a tak pridŕžajúc sa skál postupujeme ďalej. Drevené rebríky vystreda kovový s reťazou ústiaci do mostíka. Príchádza najkrajšia fáza rokliny, vedúca rebríkmi. V zimných podmienkach je to náročnejšie ako v lete, okrem rovnováhy treba dávať pozor aj na klzký podklad. Brodíme sa snehom pomedzi popadané stromy a pomaly vychádzame na Glackej ceste. V závetrí si dáme suchý obed a pokračujeme ďalej. Prechádzame okolo bývalej horárne a smerujeme na Malú poľanu. Začína sa stmievať, pridávame do kroku a za pár minút sme na vrchole Suchej Belej. Pôvodný plán bol ísť Suchou Belou ale v tme a na zasneženom teréne sa nám to už nevidí ako najlepší nápad. Preto zostupujeme po zasneženej asfaltke, pričom došlo párkrát k pádom, našťastie bez následkov. Nasadáme do auta, Lendak už nás čaká.