Sokolia dolina & Veľký Kyseľ

Auto sme zaparkovali v Čingove na parkovisku a vybrali sa popri Hornáde až po ústie Bieleho potoka. Na rázcestí sme sa pokochali panorámou Tomášovského výhľadu, odbočili doľava a po zelenej sme postupovali Tomášovskou Belou. Biely potok mal nízku hladinu vody a tak sme bez problémov prišli až k ústiu Sokolej doliny. Chodník v týchto miestach začína mať výrazne stúpajúci charakter a občas sa vyskytujú istiace prvky v podobe drevených rebríkov, respektíve reťazí. Došli sme až k Závojovému vodopádu, ktorý sme vlastne spoznali až na základe dlhšieho železného rebríka. V tomto ročnom čase sa vodopád mení na ľadopád. Sústava istiacich pomôcok sa dopĺňa o železný most a kramle. Po absolvovaní tohto technickejšieho úseku treba už len vyšľapať na Sokoliu dolinu - vrchol. Pár minút od vrcholu sa nachádza Veľká poľana, keďže však bolo chladno, nezdržiavali sme sa a vydali na 10 minút vzdialené Biskupské chyžky, kde vlastne končí Veľký Kyseľ. V protismere sme pokračovali dole dolinou. Cesta rýchlo ubiehala, zdržiavali sme sa jedine na drevených rebríkoch pokrytých ľadom a námrazou. Z rázcestia Veľký Kyseľ sme smerovali na Kláštorisko. Zahriali sme sa čajom a pobrali na spiatočnú cestu. Nenechali sme si újsť tradičný výhľad na Kráľovu hoľu z Čertovej sihoti. Cesta pokračuje terénom zvrásneným smrekovými koreňmi až ku ústiu Bieleho potoka. Odťiaľ ku autu je to už asi len pol hodinka. Zohriali sme sa salaši v Čingove a pobrali sa domov do Lendaku.