Obrovský vodopád

Po výdatnom obede v Lesnici (poniektorí si po niekoľkých chleboch s domácou masťou gratis ešte dali dvojitú porciu škvariek v haluškách s bryndzou) sa nám veľmi na túto nenáročnú túru ani veľmi nechcelo. Vpodstate až po ústie Bieleho potoka je trasa pohodová. Nad ústím sa týči Tomášovský výhľad. Od tohto momentu začína stúpanie terénom zbrázdeným koreňmi okolo rastúcich stromov. Odmenou je vyhliadka na Čertovej sihoti, odkiaľ je za dobrého počasia možno vidieť siluetu Kráľovej hole. Kláštorisko sme zatiaľ len tak prebehli a vybrali sa k vodopádu. No vďaka suchému letu bola hladina vody mimoriadne nízka a tak sme vodopád vlastne ani nenašli. Na hríbiku bolo pod značením ironicky dopísané Obrovský vodopádisko. Vrátili sme sa teda na Kláštorisko, ktoré sa vyznačuje zaujímavou cenotvorbou. Všetko okrem hlavných jedál tam stojí pendu (pivo, nanuk, čokoláda...), jedlá sú samozrejme ešte drahšie. Nuž potraviny vyvezené autom hore sú iste nákladnejšie ako napríklad tie isté potraviny vynesené na chrbte horským nosičom na Chatu pod Rysmi. O klientelu nie je núdza, keďže sa jedná o jediné reštauračné zariadenie široko ďaleko. Občerstvili sme sa napokon aj my, vychutnali si slnečné počasie na lúke s výhľadom na Vysoké Tatry a vydali sa naspäť tou istou trasou k autu, aby sme v prijateľnom čase dorazili do Lendaku.