Geravy z Bielych vôd

V piatok podvečer sme sa stretli v Maxise v Lendaku. Vyrazili sme autom, do Mlyniek sme došli okolo desiatej večer. Hostiteľka Sis nás pohostila vynikajúcou večerou a začala bujará oslava, ktorá sa pretiahla do skorých ranných hodín. Č utrpel menšie zranenie na ľavej nohe, keď pri tancovaní slaďáku so Sis stúpil do rúčky detského kufríka na hračky. Večer to veľmi ani nevnímal, horšie to bolo ráno, keď tri prsty na nohe boli spuchnuté, sčerneté a dosť bolestivé. Handicap sa odstránil pevnou turistickou topánkou, takže sme na túru mohli vyraziť bez väčších problémov. S takto početnou skupinou bolo dosť problematické zorganizovať odchod, ale po menších prieťahoch sa to predsa len podarilo. Od hríbika na Bielych vodách mala túra trvať cca 1 hodinu. Po predchádzajúcich dažďoch sme spočiatku kráčali rozvodneným potokom. Stúpanie sme si spestrovali fotením. Asi po pol kilometri prišli na rad aj nenáročné rebríky. Po vyše hodinke sme sa na Geravách vynorili z lesa. Sadli sme si vonku, dali osviežujúce pivo. Po čase začalo byť chladno a tak sme sa presunuli do reštaurácie. Č s K sa rozhodli opustiť zvyšok skupiny a cez Veľké a Malé Zajfy, Stratenskú pílu a Dedinky vrátiť sa naspäť. Početnejšia skupina plánovala ísť skratkou, takže za nejakú trištvrtehodinku mali byť späť na chate. Č s K zobrali Belindu a vydali sa na cestu. Spočiatku sme išli lúkou v Geravách, neskôr sme vošli do lesa a začali zostupovať. Po asi 30 minútach sme došli na rázcestie v Malých Zajfoch. Vydali sme sa smerom na Malé a Veľké Zajfy. Cesta bola klesajúca, nenáročná, viedla malebnými zákutiami Malých Zajfov. Z ďalšieho rázcestia sme sa vybrali hradskou na Stratenskú pílu, po ceste sme si oddýchli pri menšom splave, nedaľeko od horárne. Tesne pred pílou sa nachádza jazierko, pri ktorom muškáril rybár. Absolútne s nami odmietal verbálne aj neverbálne komunikovať, tak sme ho nechali a pokračovali ďalej. Od Stratenskej píly sme kráčali popri vodnej sústave, ktorá je prepojená s Palcmanskou Mašou. Hneď pri vode je zopár chát, vládol tam božský kľud. Začalo chvíľkové stúpanie a vošli sme do lesa. Medzitým sa zvečerilo a na rad prišli naše obľúbené čelovky. Bez väčších komplikácií sme sa vynorili z lesa a vošli do Dediniek. Mali sme v pláne sa ešte posilniť nejakým čajom s rumom a nasledovať našich priateľov na Mlynky. Vošli sme teda do reštaurácie, objednali si a započali príjemný relax. O chvíľu zazvonil mobil - naši kolegovia sa vypytovali, že kde sme a či sme v poriadku. Tak sme im oznámili, že sme sa stratili, ale že postupujeme ďalej. Po chvíli sme začuli zvonka známe hlasy a priatelia s hlukom vkráčali k nám. Z ďalšej konzervácie vyplynulo, že K s ostatnými kumpánmi dvakrát zablúdili a dvakrát sa vrátili naspäť na Geravy, až sa nakoniec po značke vydali na Dedinky. Dobre sme sa na tom pobavili, výdatne požívajúc nápoje. Medzitým prišiel po nás Uďo a odviezol nás na chatu. Tam sme sa veselili až do rána ako obvykle.