Šugov ranč - sedlo Železná brána - Horný les - Teplický les - Jasov autocamping
Na túto nedeľu sme si naplánovali túru do Slovenského krasu. Pôvodný scenár bol vyraziť autobusom skoro ráno z Lendaku, vystúpiť pri Šugove a túru zakončiť v Jasove. Ráno sme si mali prevolať, aby sme sa zobudili a stihli vychystať. K zvonenie telefónu ignoroval a K zase podriemkával po budíku a zobudil sa až na zvonenie mobilu. Odchod autobusu by sme takto nestihli a tak sme zvolili náhradnú variantu - dopravu autom. Inguška teda naložila psy, K a Č a konečne sme vyrazili do Šugova. Zastali sme až za rančom, blato bolo zmrznuté, len na niektorých miestach sme sa doň zabárali. Rozlúčili sme sa s Inguškou, zobrali Ashley a Belindu a vydali sa smerom na sedlo. Asi po 10 minútach Ashley odbočila do lesa a stratila sa nám. K vyliezol na jeden kopec, Č na druhý a vyzerali sme, či ju neuvidíme. Zavolali sme Inguške aby sa vrátila a zistila, či Ashley náhodou nebude čakať tam, kde sme sa rozlúčili. Asi po 20 minútach sa Ashley zjavila pri K a my sme sa rozhodli, že ju vrátime Inguške, aby ju aj Burzuma odviezla naspäť do Lendaku. Po týchto úvodných peripetiách sme konečne mohli pokračovať v túre. Po prekročení Šugovského potoka začalo stúpanie a my sme stratili značku. Č v týchto končinách už bol, cestu si približne pamätal, tak sme pokračovali vytýčeným smerom. Tým pádom sme nešli okolo Romana /pamätníka Rumuna zavraždeného maďarskými vojakmi v druhej svetovej vojne/. Asi po 20 minútach sme došli na dohľad ku vápencovým skalám a zároveň sme našli modrú značku. Nakoľko túra nemala byť náročná, zvolili sme priamy výstup na skaly, aby sme si to troška zťažili. Zo skál bol nádherný výhľad na Kojšovu hoľu, Kloptaň, Medzev aj Jasov. Pobrali sme sa na Jasovskú planinu, kde sme si našli relatívne závetrie a najdli sa. Po krátkom osviežení vo vetre nám bola taká zima, že sme museli vytiahnuť rukavice. Čakali nás ešte cca 3 hodiny pochodu. Onedlho sme opustili planinu a vnorili sa do prevažne listnatého lesa. V podstate až po hríbik Horný les mala trasa nenáročný charakter. Z tohto rázcestia je možné vybrať sa cez Ladislavovu vyvieračku až do Moldavy, alebo našim smerom na Teplický les. V napadanom lístí cesta dolu kopcom ubiehala rýchlo a tak sme pred časovým limitom už popíjali čaj pri hríbiku. Posledná etapa smerom na Jasov podľa značky mala trvať cca 1 hod. Čoskoro sme opustili lesnú cestu a pokračovali po hradskej. Pre istotu K zobral Belindu na ruky, nad nami sa totiž vznášali operené dravce. Minuli sme oboru s obrovským senníkom a po asi 15 minútach došli k značke zákazu vjazdu - majetok jasovského opátstva.
Onedlho sme sa ocitli pri rybníku a vošli do pohostinského zariadenia Autocampingu. Tu sme si dali halászlé a K si dal aj kapra na masle. Kapor bol v netradičnom krupicovom obale a keby bol riadne dopečený, bol by zrejme aj vynikajúci. Takto ho K vrátil a posilnení sme vyčkávali na Sis. Došla aj s deťmi, dali si palacinky a v husto padajúcom snehu sme sa pobrali naspäť do Lendaku.
