sedlo Železná brána z Drienovca

Dôverne známym motoráčikom idúcim tentokrát iným smerom sme sa doviezli do Drienovca. Spolu s nami vystúpila horda počernejších domácich vracajúcich sa zo včerajšej zábavy. Cestu Drienovcom si ako stredobod pozornosti maďarsky brechajúcich súkmeňovcov najviac užil Atila. Po prechode dedinou nás ešte čakal úsek po asfaltke k Drienoveckým kúpeľom. Známe prostredie bolo vynovené voliérou s pávmi, podľa ktorej je aj pomenovaná miestna reštaurácia Arany páva. Tesne za hríbikom sme odbočili doprava, kde sa nachádza vstup do Drienovskej jaskyne. Vrátili sme sa na značku a po žltej začali pomaly stúpať. Po chvíli sa nám značka stratila a ďalej sme postupovali po širokej lesnej ceste domnievajúc sa, že vedie niekam ku Jasovu. Asi po 40 minútach sme sa ocitli pred väčšou lúkou, ktorej hneď zkraja dominoval zrenovovaná gotická kaplnka. V rannej hmle a snehu toto miesto pôsobí magickým dojmom. Hneď pod kaplnkou medzi trojicou stromov sa nachádza Ladislavova vyvieračka, ktorá ústi do drevených žľabov. Kolorit okolia ešte dopĺňa chata. Trocha sme sa zdržali fotením a smerom na Horný les sme sa pobrali po zelenej značke. Tento úsek nám dal trocha zabrať, postup stvrdnutou snehovou pokrývkou nebol najjednoduchší. Asi po 50 minútach sme došli na rázcestie, čakal nás ešte cca hodinový úsek na Železnú bránu. Cesta snehom Jasovskou planinou nebola najjednoduchšia, ale nakoniec po krátkom stúpaní vyšli až do sedla Železná brána. Najedli sme sa, pofotili okolie a vyrazili do Hačavy. Vstup z planiny skrášľovali 2 preplnené kontajnery s vkusne naaranžovanými odpadkami v okolí. Pokračovali sme po žltej značke Hájskou dolinou lemovanou skalnatými útvarmi. Poldruhahodinový úsek do obce Háj po asfaltke sme si spríjemnili prehliadkou Hájskych vodopádov. Z Hája nás ešte čakal trištvrtehodinový úsek na Hradnú stráň. Značne unavení sme došli ku hríbiku, povzbudila nás však blízko sa nachádzajúca ruina Turnianskeho hradu. Do odchodu vlaku sme mali vyše hodiny a tak sme si v ruinách trocha oddýchli. Zostup z hradu je nenáročný a asi po 20 minútach sme vkročili do Turne nad Bodvou. Tu sa náš postup vďaka Atilovi trocha spomalil, musel totiž reagovať na časté invektívy turnianskych chlpáčov. Na stanici sme si oddýchli a nastúpili na vlak do Lendaku.