Zimný výstup na Sinú

Neúspešný výstup na Kráľovku z piatku nás motivoval k ďalšiemu výstupu. Predpoveď na tento deň bola až na výrazný chlad mimoriadne priaznivá a tak sme nasadli do vlaku a vystúpili v Liptovskom Mikuláši. Do odchodu autobusu do Demänovskej doliny bolo ešte 20 minút, autobus však už bol pristavený a množstvo lyžiarov a snowboardistov situáciu vysvetľovalo. Podarilo sa nám dostať do autobusu a v stanovenom čase aj vyraziť smerom na Jasnú. Celí šťastní sme vystúpili z preplneného autobusa a popri občerstvovacích zariadeniach vyrazili k hríbiku. Od hríbika viedli našim smerom pomerne početné stopy, čo nám postup výrazne uľahčovalo. Trocha nás prekvapil nezmrznutý potôčik, ktorým sme pomerne dlho kráčali. Asi po 20 minútach sme potok opustili a začalo prudké stúpanie. Celkovo sme mali zdolať cca 800 výškových metrov. Výstup vo vyšľapanom snehu prebiehal pomerne pohodlne a tak sme okolo 11:00 oddychovali na prvom výhľadovom bode. Značku sme už dávnejšie opustili ale nachádzali sme sa niekde medzi sedlom Sinej a Sinou. Prekrásne slnečné počasie zvýrazňovalo krásu centrálneho hrebeňa s výhľadom na Dereše a Chopok. Posilnili sme sa čajom a čokoládou a pokračovali ďalej. Po chvíli sa stopy v snehu otočili naspäť a my sme pokračovali neznámym terénom ďalej. Kráčali sme po zalesnenom hrebeni, až sme vyšli na úpätí Sinej. Chceli sme pokračovať známym skalnatým terénom, ale to sa vďaka ľadu a sypkému snehu ukázalo ako nie veľmi dobrý nápad, takže sme skúsili traverzovať bočným svahom. V neprešľapanom teréne sme sa zabárali, Ďuri však neochvejne prešľapával cestu. Obratne sa vyhol lavínovým svahom a asi po 3/4 hodine sme sa ocitli na hrebeni, neďaleko pod vrcholom. Tu už bol sneh vďaka vetru stvrdnutý a nám sa postupovalo oveľa lepšie. Z vrchola je nádherný výhľad predovšetkým na pás Západných a Vysokých Tatier, Malú Fatru, Krakovu hoľu a centrálny hrebeň NT. V závetrí sme sa občerstvili, avšak silný mráz nás už hnal späť. Dole sme šli podstatne rýchlejšie, v hlbokom snehu bol zostup príjemný. Onedlho sme sa ocitli neďaleko vyhliadky a začali zostupovať lesom. O 15.00 sme už stáli na zastávke pri Demänovskej jaskyni slobody. Autobus mal ísť cca za pol hodinku, mal však ešte meškanie, takže sme sa všetci 3 triasli od zimy. V Mikuláši sme sa zohriali teplým čajom v staničnej reštaurácii a za cca hodinku nastúpili do vlaku smerujúceho na Lendak.