Rovná hoľa z Nižnej Boce

Vzhľadom na nezodpovedný prístup niektorých členov výpravy, sme z Lendaku vyrazili po 9 ráno, namiesto 7.30. Cestou sme sa ešte zastavili v popradskom Tescu kvôli nákupu proviantu a rýchlemu obedu. Do Nižnej Bóce sme dorazili okolo 13.30. Vzhľadom na neskorý čas a indispozíciu "nezodpovedných" sme sa rozdelili. Menšia časť išla podľa pôvodného plánu cez Rovnú hoľu na Svidovské sedlo, tí druhí zvolili jednoduchšiu, skrátenú variantu z Malužinej. 
Túra začala stúpaním po asfaltke, ktorá sa postupom času zmenila na hradskú a vyústila na strmú lúčku. Miestami sme mali problém s orientáciou /bolo vychodených viacero chodníčkov.../, ale za pomoci mapy sme sa pomerne rýchlo zorientovali a vstúpili do ihličnatého lesa. Popoludňajšia horúčava a príkre stúpanie dávalo zabrať, ale aj tak sme vo výbornom čase dorazili na sedlo Črchľa. V prístrešku sme si trocha oddýchli a pokračovali ďalej. Trasa ďalej vedie lesom, miestami sa predierame cez polom. Na niektorých úsekoch po pravej strane vidno medzi konármi ihličnanov skalný masív Ohnišťa. Stúpanie naďalej graduje, až sa dostávame na hranicu okolo 1500 m nad morom, kde končí les a začína pásmo kosodreviny s bohatými čučoriedkoviskami. Chvíľu oddychujeme a míňa nás zostupujúca dvojica seniorov. Podľa výškomera nám k zdolaniu hole chýba niečo vyše 200 metrov a tak sa s vervou vydávame na pochod. Už počas výstupu sa odkrývajú prekrásne výhľady na okolie, ale aj Tatry. Úzky chodník vyúsťuje na menšej rovinke s bohatou flórou, náš cieľ už je na dosah. Po asi 15 minútach sa konečne ocitneme na vrchole. Jedinečný výhľad na oprotistojaci Ďumbier s Kamienkou po boku a aj na centrálny hrebeň NT je nám dostatočnou odmenou za podstúpenú námahu. Na vrchole pofukuje chladný vietor a my sa odievame do viacerých vrstiev. V kľude sa naobedujeme a pokračujeme na Svidovské sedlo /podľa mapy 1.45 hod./ Zostup je podobne ako výstup príkry... Polom zrejme z tohtoročnej zimy ešte nie je prerúbaný a tak sa postup trocha spomaľuje. Klesáme pomedzi porasty obrovských papradí a asi za 1/2 hodiny vychádzame na širokej lesnej ceste. Stretávame 2 českých turistov, ktorí nám oznamujú, že naši súputníci na Svidovskom sedle už otvorili fľašu fernetu. Po asi 20 minútach chôdze lesnou cestou vychádzame na sedle. Pri hríbiku nevidímne nikoho, signál nemáme a tak sa vydávame ďalej po žltej, kde by sa podľa mapy mal nachádzať salaš a poľovnícka chata. Stretávame kolegov, ktorí sa znechutení vracajú naspäť. Presvedčíme ich, že podľa gps chatu nájdeme. /salaš našli, ale je to vraj len drevená ohrada/ Na www.boudy.info som neskôr fotky chaty salaša našiel, ale údaj je z roku 2005.
Pomocou mapy a gps sme sa teda vybrali hľadať poľovnícku chatu... Nakoniec s ukázalo, že sa jedná o klasický poľovnícky posed. Vraciame sa teda späť do sedla, míňame favorit nebezpečne naklonený nad úžinou, ťažobné stroje a asi po hodine sa vraciame na sedlo. Je už pomerne dosť hodín a tak rozkladáme oheň a s pohľadom na oproti sa týčiace Ohnište večeriame. Je najdlhší deň v roku a tak je vidno až do pol desiatej. Niekorí z nás majú panický strach z frontálneho útoku medveďov a tak sa poberáme spať až nad ránom. Psy nás poctivo strážia a brešú na všetko čo sa pohne.