Po absolvovaní slovenských "dialničných" úsekov, keď bol kvôli rôznym rekonštrukciam spojazdnený zväčša len jeden pruh, som na východiskový bod dorazil dosť neskoro - okolo pol jedenástej. V závislosti od toho som musel trasu skrátiť. Výstup na Prednú Poludnicu mal podľa hríbika trvať 2.30 hod.. Putovavanie začína prechodom mostíka a rozsiahlej lúky rozprestierajúcej sa na svahu. Ďalej som pokračoval lesným chodníkom v smrekovom lese. Miestami sa klenba stromov rozostupovala a ukazovali sa výhľady na Liptov, Poludnicu a nízkotatranské hrebene. V sparnom počasí bolo neustále stúpanie vyčerpávajúce, ale asi po hodine som spolu so štvornohými súputníkmi prekonal asi 330 m prevýšenie a ocitol sa na Bodovej - lúčke s kótou 954,7. Výhľad na centrálnu časť nízkotatranského hrebeňa ma povzbudil do ďalšieho, takmer 600 metrového prevýšenia. Chodník sa zužuje a miestami traverzuje po príkrych zalesnenených svahoch. Na úseku s asi 3,5 metrovým rebríkom som psíkom túto prekážku pomohol zdolať. Asi po dvoch hodinách som dorazil ku hríbiku označujúcemu Poludnicu. Nakoľko som z výhľadov získal predstavu o tvare Poludnice, uvedomil som si, že sa nachádzam zatiaľ len na Prednej Poludnici a k zdolaniu vrchola mi ešte treba prekonať cca 50 výškových metrov. Úchvatný výhľad na Liptov kazil opar vznášajúci sa vo vzduchu. Asi po 15 minútach som konečne dorazil na Poludnicu. Vrchol tvorí plošina zarastená trávnatým porastom. V kľude sme sa naobedovali, pričom som si vychutnával okolitú scenériu. Vrátili sme sa na Prednú Poludnicu a po žltej začali zostupovať smerom na Závažnú Porubu. Klesanie úzkym chodníkom bolo dosť náročné. Minuli sme jaskyňu Kamenné mlieko a po hodine klesania sme sa ocitli na Okrúhlej - malebnej lúčke obkolesenej vysokými smrekmi s výhľadom na Poludnicu a Liptovský Mikuláš. Po ďalších 20 minútach klesania som sa ocitol v chatovej osade a po chvíli vyšiel pri Rekreačnom zariadení pracovníkov jadrovej energetiky. Personál ma informoval, že do Poruby sú to cca 2 km.. Vydali sme sa teda po rozpálenej asfaltke. Asi po štvrťhodinke sme prišli ku studničke, kde sme sa osviežili čerstvou vodou. Prechod obcou vybudil Atilov adrenalín - do sýtosti sa vybrechal na psov zlostne štekajúcich spoza plotov. Po dlhšom čakaní sa zjavil náš odvoz a po občerstvení na pumpe sme pokračovali do Lendaku.
