Dnešnú túru som začal na Vrbickom plese. Po žltej značke som sa vybral na Tri vody. Jedná sa o náučný chodník, ktorý okrem iného dokumentuje životný cyklus lesných porastov. Napriek tomu, že bola nedeľa, cestou som stretol len jeden párik. Kameňmi dláždený chodník pokračoval až k sútoku 3 potôčikov, kde sa za mostom premenil na úzku cestičku. Rýchlym tempom som pokračoval hore, míňajúc skupinku seniorov. S najrýchlejším z nich som sa dal do reči, ale začalo mi byť akosi chladno, tak sme sa rozlúčili a pobral som sa ďalej. Výstup traverzovým chodníkom je náročný na kondičku, ale nakoniec som do sedla vystúpil. Hore bolo síce chladno, ale aj tak som sa zdržal, kochajúc sa výhľadom na centrálnu časť NT. Po chvíli dorazil Milan, môj nový známy a počastoval ma domácou slivovicou. Zase sme sa dali do reči a pomaly začali prichádzať aj ostatní členovia jeho partie. Kým som sa s nimi rozlúčil, musel som ešte ochutnať borovičku a hruškovicu. V povznesenej nálade som sa uberal smerom na Bôr. Tu ma zarazil pohľad na strnulo stojaci postarší manželský pár. Po chvíli som si všimol, že pozorujú stádo 8 pasúcich sa kamzíkov. Usadil som sa na kameň, vytiahol proviant a začal obedovať, pozorujúc stádo. Asi po pol hodinke som dojedol, ukončil fotografovanie a pobral sa ďalej. Trasa mala klesajúci charakter, vyplašil som cestou ešte pod skalou driemajúceho kamzíka. Skalnatý terén s kosodrevinou zamenil charakteristický nízkotatranský ihličnatý les a klesanie som absolvoval rýchlym tempom až po sedlo Sinej. Zvažoval som možnosť výstupu na Sinú, ale pre časové obmedzenie som sa radšej pustil dolu do Demänovskej doliny. Terén bol nenáročný a tak som už onedlho čakal na autobus do Liptovského Mikuláša. Po krátkom čakaní na stanici prišiel rýchlik, ktorý mal namierené aj do mojej cieľovej stanice - do Lendaku.
