Pod prameňom Zubrovice

HZS na tento deň hlásila polobolačno a bez snehových zrážok, takže sme sa rozhodli pre zimný výstup na Kráľovu hoľu. Z Lendaku sme vyrazili vlakom ráno o 6:02, v Margecanoch vystúpili, 20 minút počkali na motoráčik smerujúci do Telgártu. Okolo 9 sme vystúpili na zastávke Telgárt penzión a aby sme sa vyhli zdĺhavému postupu dedinou, pomedzi domy sme prešli až k lesu, kde začína výstup. Potešil nás fakt, že sme v smere nášho postupu videli čerstvé ľudské stopy, čo naznačovalo, že chodník bude prešľapaný. Sledujúc stopy sme čoskoro opustili červenú v lese a ocitli sa na zasneženom úbočí. Stopy tu končili, nám sa však nechcelo vracať a tak sme si stráňou vyšľapali k prvému hríbiku Údolné pasienky 2. Napojili sme sa na stopu a po červenej postupovali nahor. Svižným tempom sme došli k ďalšiemu hríbiku Údolné pasienky 1 a pokračovali ďalej. Čoskoro sme vyšli z lesa a postupovali vyklčovaným terénom popod stĺpy vysokého napätia. Cestu nám križoval zurčiaci prameň Zubrovice. Po chvíli sa postup začal spomaľovať, napriek vyšľapanému terénu sme sa začali prebárať do hlbokého snehu. Onedlho sme stretli párik mladých ľudí, ktorí sa kvôli hlbokému snehu múdro rozhodli vrátiť do Telgártu. My sme si povedali, že to predsa len skúsime a pokračovali sme ďalej. Keď sa vytratili aj posledné stopy, postup sa výrazne spomalil. Snažili sme sa kráčať po stvrdnutom povrchu, ale aj ten sa miestami prebáral. Pred nami sa v hmle, prudkom vetre a miernom snežení objavili obrysy budovy. Stúpali sme smerom k nej a asi po 30 minútach sme sa v jej blízkosti snažili nájsť závetrie. Posilnili sme sa horúcim čajom a kolou, ale vďaka nepriazni počasia a únave nám výrazne poklesla morálka. Povedali sme si, že nemá zmysel ďalej pokračovať a aby sme sa zbavili nepríjemného vetra, začali sme rýchlo zostupovať. Na počudovanie pri zostupe prebáranie sa do hlbokého snehu až tak neprekážalo a tak sme sa rýchlo ocitli pri hríbiku Údolné pasienky 1. Tu sme si rekapitulujúc výstup na chvíľu oddýchli a zostupovali nižšie. Asi po pol hodinke nás Atila vrčaním upozornil na prítomnosť narušiteľov a my sme vyšli z lesa pri skupinke skialpinistov, ktorí mali v pláne vyšľapať približne potiaľ ako my a spustiť sa dole. Chvíľu sme podebatili, rozlúčili sa a pokračovali do Telgártu. Do dediny sme dorazili okolo 14:00, do odchodu motoráčika sme mali ešte vyše 2 hodín. Dúfali sme, že aj napriek sviatkom bude otvorená nejaká krčma. Telgárt nás nesklamal a do príchodu vlaku sme si v teple oddýchli. Z motoráčika sme vystúpili v Margecanoch a behom prestúpili do tradične preplneného vlaku do Lendaku.