Ohnište, Predná poľana - Ohnište - Ohnište, Predná poľana - Slemä - Brtkovica - Brtkovičná dolina - Liptovská Porúbka - Liptovský Hrádok
Ohnište je horský masív, ktorý sa nachádza medzi Jánskou a Bocianskou dolinou. Pozostáva hlavne z vápencov a dolomitov. Vo svojich vrcholových častiach má Ohnište ráz mierne zvlnenej krasovej plošiny s početnými závrtmi a priepasťami, ktorá je zo všetkých strán ohraničená zráznymi úbočiami. Južné a juhozápadné svahy Ohništia pretínajú priečne, niekoľko 100 metrov dlhé súvislé bralné rady oddelené úzkymi plošinami. Masív má 2 vrcholy, vyšší - 1 538 m na južnom okraji plošiny (občas omylom označovaný ako Nižný Príslop) a nižší vrchol - 1 508 m, ktorý sa nachádza nad veľkou poľanou.
Pod hlavným vrcholom sa rozprestiera 125 m hlboká Ľadová priepasť, neďaleko nej Okno - 10 m vysoký bralný útvar. Podobné, ale len 4 metrové okno sa nachádza napríklad aj v pohorí Branisko, na hrebeni Rajtopíkov. Od roku 1 973 je Ohnište štátnou prírodnou rezerváciou, vyskytujú sa tu vzácne druhy rastlín a živočíchov, vrátane pralesovitých porastov v najvyšších polohách. Z Ohništia je okúzľujúci výhľad na hrebene a kotly centrálnej časti Nízkych Tatier.
Exponovaný traverz ku skalnému oknu Ohništia
Po chladnej a vlhkej októbrovej noci, keď Suunto ukazovali v kolibe na veľkej poľane teplotu + 0º C, sme sa skrehnutí prebrali do slnečného rána. Rýchlo sme sa naraňajkovali, zbalili a vyrazili z útulne smerom k hríbiku na Prednej Poľane, ktorý je označený Pod Ohnišťom. Odtiaľ vedie zelená značka prevažne ihličnatým porastom až na samotné Ohnište. Po cca 20 minútach sme dorazili k hríbiku Ohnište, ktorý je vybavený vrcholovou knihou. Po skúsenosti z roku 2 008 (viď odkaz nižšie), keď sa nám skalné okno nepodarilo nájsť, sme sa tentoraz nemienili vrátiť bez toho, aby sme sa nevyfotili v najvyššom a asi aj najväčšom skalnom okne na Slovensku. Nešli sme teda po najviac vychodenom chodníčku, ktorý od hríbika odbáča doprava, ale skúšali sme sa k Oknu priblížiť zhora, po krasovej plošine. Čoskoro sme však zistili, že tadiaľto je ďalší postup nemožný a vrátili sme sa na vyšliapaný chodníček.
Chodník vedie popri masívnom brale, takže po pravej ruke je vápencová skala a po ľavej hlboká priepasť. Na jednom mieste je chodník tak exponovaný, že sme opäť nadobudli dojem, že ideme zle, že to nemôže byť riadna, turistická trasa. Po chvíli zvažovania, sme sa toto nebezpečné miesto pokúsili prekonať a asi po desiatich minútach chôdze nás Ohnište odmenilo pohľadom na svoje vychýrené Okno. Je to fakt zážitok vidieť takýto prírodný útvar, navyše pred oknom je pomerne veľká lúčka s miernym sklonom, akoby stvorená na oddych a vychutnávanie si scenérie. Trocha sa oteplilo, takže sa môžeme fakt do sýtosti vynadívať na Okno a Ďumbiersku časť Nízkych Tatier.
Cez Slemä a Brtkovicu do Liptovského Hrádku
Zo skalného Okna sa tým istým nebezpečným traverzom vrátime k hríbiku Ohništia a odtiaľ na Prednú poľanu. Odtiaľ túra pokračuje tou istou trasou, ktorú sme prešli predchádzajúci deň.
Na záver
Túra na Ohnište z Liptovského Hrádku má 21 km, celkové prevýšenie vyše 1 260 metrov. Nie je nenáročná túra, preto by som možno odporúčal podobný postup, ako sme zvolili my, rozdeliť si túru na dva dni. Prvý deň prespať na Prednej Poľane a druhý deň venovať scenérii Ohnišťa a pohodovému návratu do Liptovského Hrádku.
Neznačený chodníček ku skalnému Oknu je na niektorých úsekoch značne exponovaný, preto nie je vhodný pre turistov trpiacich závraťou. V prípade, že je klzko, neodporúčam pokračovať traverzom, bezpečnejšie je vrátiť sa na Ohnište za priaznivejšieho počasia.
