Koliba Brenkus z Jánskej doliny

Útulňa Brenkus sa nachádza v nadmorskej výške 1 320 m n. m., na modrej značke vedúcej z Liptovského Jána na chatu gen. M. R. Štefánika a od hlavného hrebeňa Nízkych Tatier je vzdialená cca 2 km s prevýšením 450 m. Koliba patrí urbariátu Porúbka, ktorý ju príkladne spravuje. Tesne pred našim príchodom, 16. 06. 2013, pred kolibou pribudlo masívne posedenie zložené z dreveného stola a troch lavíc. Okrem tohto posedenia sa pri útulni ešte nachádza ohnisko s ďalšími lavicami. Asi 10 m od koliby tečie potok Štiavnica, ktorý môže byť vhodným zdrojom k doplneniu tekutín. Samotná koliba Brenkus poskytuje pohodlné prenocovanie pre 6 osôb v dvoch úrovniach. Je vybavená funkčnou pieckou, na poličkách boli pre turistov pripravené sviečky, zápalky, novinový papier, 2 hrnce, poldecáky a iné užitočné predmety. Pri útulni bolo pripravené narúbané drevo, k maximálnemu okoliu chýbala snáď už len sekera.

Jánskou dolinou popri Stanišovskej jaskyni k horárni a útulni

Z auta sme vystúpili na parkovisku pred zotavovňou Ďumbier. Vedľa parkoviska je občerstvenie, kde sme sa posilnili pivom, čerstvým ovčím syrom a extrémne slanými korbáčikmi miestnej provinencie. Spočiatku modrá značka vedie chodníkom so zámkovou dlažobou, ktorý po pravej strane lemuje vozovku. Po chvíli chodník končí a pokračujeme po pomerne exponovanej asfaltke. Okrem motorových vozidiel ju hojne využívajú cyklisti, korčuliari a konský povoz, ktorý na objednávku premáva až po Stanišovskú jaskyňu (a ako sa neskôr ukázalo, aj ďalej... ). 

Po cca troch kilometroch veľmi mierneho stúpania prichádzame k Stanišovskej jaskyni. Jaskyňa je sprístupnená každú celú hodinu a vstupné pre dospelého je 6 Eur. Jaskyňu je možné navštíviť aj so psom, za podmienky, že najlepší priateľ človeka bude po celý čas v náručí. V Atiovom prípade by to bol vzhľadom na jeho hmotnosť heroický výkon, takže sme od návštevy Stanišovskej jaskyne upustili a rozhodli sa pokračovali ďalej. Okolitá teplota narastala, po asfaltke sa nám v horúčave kráčať nechcelo a tak sa Kato dohodol s furmanom, že sa ďalej zvezieme na povoze. Naložili sme sa s batohmi, psami a noriky začali ťahať po pre nich netradičnej trase smerom na 4 km vzdialenú horáreň. Užívali sme si pomalú jazdu a pozorovali okolie. V istom momente sa medzi stromami na horizonte objavil vápencový masív s charakteristickým skalným oknom Ohništia. Po cca 3 kilometroch, na rozšírenom úseku vozovky povozník zastal s odôvodnením, že si nie je istý, či sa ďalej ešte bude môcť otočiť, zinkasoval 15 Eur a vydal sa späť k jaskyni. Posledný kilometer k hríbiku nazvanému Pred Bystrou, horáreň sme zdolali rýchlym tempom. Z tohto rázcestia je možné pokračovať aj na sedlo Javorie a následne na Krakovu hoľu, alebo na Svidovské sedlo, z ktorého sa dá vystúpať na Ohnište. Prehodili sme reč s cyklistami a popri horárni pokračovali spevnenou cestou. 

Záver etapy sme si spríjemnili hubačkou, podobne ako pred časom, keď som Jánskou dolinou prechádzal naposledy. Spevnenú cestu vystrieda zvážnica vedúca lesom, miestami možno pozorovať pokračujúcu ťažbu dreva. Vychutnáme si posledný výhľad na skalné okno a vstúpime do lesa. Po cca 20 minútach prechádzame okolo tabule s rôznymi zákazmi a o chvíľu sa na čistinke vynára koliba Brenkus. Zložíme si veci a "ubytujeme sa".

Na záver

Ako príležitostný nocľach počas turistickej sezóny pri potulkách Nízkymi Tatrami kolibu Brenkus vrelo odporúčam.  Keďže útulňa nie je utesnená, v zime by som ju považoval skôr za núdzové útočisko. Vzdialenosť ku Štefáničke možno prekonať za cca 1 hodinu, takže je to ideálny východiskový bod pri návšteve Ďumbierskej časti Nízkych Tatier (najmä ak je ubytovanie na Štefáničke z akýchkoľvek dôvodov nemožné).