Muránsky hrad

K bol na kongrese na Táloch a tak sme sa dohodli, že sa stretneme v Muráni a vydáme sa na Muránsku planinu. Po vystúpení z autobusu som našiel K v miestnom pohostinstve. Dali sme si poldecák na privítanie a vydali sa na túru. Na hrad to malo trvať asi hodinu a pol. Trasa vedie zaujímavo spracovaným náučným chodníkom prevažne listnatým lesom. Náučný chodník dokumentuje podložie, flóru, faunu, krasové útvary, pôsobenie vody a iné zaujímavosti Muránskej planiny. Na rázcestí, kde sa križuje lesný chodník s hradskou sme stretli miestneho seniora vo vynikajúcej kondícii, ktorý nás pobavil mnohými historkami týkajúcich sa nášho obľúbeného všežravca - medveďa. Rozlúčili sme sa a vydali ďalej. Čoskoro sme došli k hríbiku, odkiaľ už je hrad vzdialený len 15 minút. Odfotili sme sa pri hrobke tunajšieho šľachtica Saxo-Coburga a prudkým stúpaním kráčali k hradnej bráne. Náučný chodník pokračuje aj na hradnej zrúcanine, kde sa možno zoznámiť s jeho históriou, pôdorysom a zbytkami jednotlivých úžitkových budov. Zrúcanina je zarastená mladými stromami, čo v budúcnosti môže viesť k úplnému rozkladu hradu. Popri bašte Cigánka sme vstúpili na krátky hrebeň a došli až na vrchol skaly týčiacej sa nad Muráňom. V týchto miestach bol Č atakovaný strážcom hradu /jaštericou/ ktorá sa mu po nohaviciach vyšplhala až do rozkroku. Keď sa uistila o našich mierumilovných úmysloch, mlčky nás nechala nášmu osudu. Na opačnej strane hradu je drevené pódium, na ktorom sme sa vyhrievaní jarným slniečkom naobedovali. Výhľad z plošiny okrem iného zahŕňa aj Kráľovu hoľu. Oddýchnutí sme sa vybrali na Veľkú lúku, dúfajúc, že uvidíme stádo norikov muránskych - medzinárodne uznávaného horského konského plemena. Kone na lúke neboli a tak sme pokračovali ďalej na vyhliadku. Trasa je nenáročná, vedie po vyasvaltovanej hradskej. Podľa mapy už by aj mala byť odbočka doľava, ale značenie tomu nenasvedčovalo. Takže sme vyhliadku prešli a skončili až pri hospodárskych budovách na Maretkinej. Vracajúc sa späť sme intuitívne vkročili do lesa a vyhliadku sa nám podarilo nájsť. Oboznámili sme sa zrejme s poslednou tabuľou náučného chodníka, venovanou lykovcovi muránskemu. Cestou od tabule sa nám dokonca tento endemit aj podarilo nájsť. Cesta do Muráňa viedla tou istou trasou, stihli sme sa vrátiť ešte pred zotmením. Rozhodli sme sa, že domov do Lendaku pôjdeme cez legendárnu Prednú horu. Bola už tma, nechcelo sa nám už hľadať liečebňu, preto sme zastavili pred prvým penziónom a vkročili dnu. Penzión okrem ubytovania disponuje aj vodným svetom. Dali sme si čaj na zohriatie a vybrali sa na cestu domov.