Pri výbere tejto túry sme ani netušili aká zaujímavá lokalita nás čaká. Z vlaku sme v Richnave vystúpili okolo 8.15 hod.. Našli sme modrú značku a pokračovali po nej do Kluknavy. Presun nám znepríjemňovali naši štvornohí priatelia, ktorí si zvyšovali adrenalín neustálou verbálnou komunikáciou s miestnymi psami. Unavení z ťahania psami sme konečne opustili obec, vyšli na pole a s úľavou odopli svorku z vodítok. Značka v poli zabočila smerom nahor a po asi 15 minútach sme prišli po pásmo lesa, kde sme sa zložili na krátky odpočinok. Oddýchnutí sme vykročili lesnou cestou na hrebeň. Po zdolaní prevýšenia sme prišli na čistinku s obrovským bukovým pňom. Jeho strategickú pozíciu si uvedomili nielen naši psíci, ktorí si ho okamžite zvolili za výhodnú pozorovateľňu ale zrejme aj k životnému prostrediu ohľaduplní okoloidúci, ktorí diery v pni vyplnili prázdnymi plechovkami od piva. Po nejakom čase sme podišli k rázcestiu. Klasická modrá značka pokračovala doprava po lesnej ceste, značka s modrým trojuholníkom /označujúca výhľad/ viedla strmo nahor. Výhľad sme si samozrejme nemohli nechať ujsť a tak sme nasledovali modrý trojuholník. Lesný terén náhle vystriedal skalnatý s čučoriedkovým porastom. Vychutnali sme si výhľad na okolitú krajinu a Kráľovu hoľu, oddýchli si a pripravili sa na zostup. Na naše prekvapenie trojuholníková značka pokračovala ďalej a my sme ju nasledovali. Kráčajúc miestami vysokohorským terénom sa nám odkrývali ďalšie výhľady dokonca aj na poslednú dobu už všedné Tatry. Tento netradičný skalnatý hrebeň s najvyšším vrcholom Koľvek (799,8 m) má dĺžku okolo 700 metrov a rozhodne stojí za spoznanie. Zostúpili sme z posledného skaliska a lesom sledovali trojuholník lesom ďalej. Po čase sme značku stratili a intuitívne smerovali na náš ďalší cieľ - Čiernu horu. Vyšli sme na lesnú cestu, ktorá sa po chvíli napájala na klasickú modrú značku. Po pár minútach sme došli na vrchol zvaný Čierna hora (1024,5 m). Toto miesto je charakteristické pohanskou čiernou madonou a veľkým krížom.
Opäť zaujímavé výhľady, okrem iného pekne vidno aj Kojšovu hoľu. Z Čiernej hory modrá značka pokračuje hrebeňom až na najvyšší vrch tohto pohoria - Roháčku. Roháčka je zasa charakteristická tým, že z nej vidno akurát hustý okolitý porast. Zapísali sme sa do vrcholovej knihy a pokračovali do Margecian po žltej značke. Cesta podľa hríbika mala trvať hodinu a štvrť. Klesanie bolo dosť náročné, okrem rovinky pri vysielači na Holom hŕbku bol terén dosť strmý. Nezávideli sme tým, čo sa na Roháčku vyberú z tejto strany, čaká ich nepretržité takmer dvojhodinové stúpanie a za odmenu budú odmenení hustým, zrakom nepreniknuteľným porastom. V čase podľa hríbika sme vyšli z lesa a čakala nás obdobná strastiplná cesta pomedzi rodinné domy so strážnymi psami ako ráno v Richnave. Do odchodu vlaku sme mali ešte chvíľu času a tak sme si dali výbornú tuniakovú pizzu v miestnej reštaurácii. Nasýtení sme nasadli do vlaku a vrátili sa domov do Lendaku...
