Sľubica

Tentokrát v netradičnej zostave sme sa autom pobrali do Richnavy. Po odparkovaní sme preskočili potok a po žltej pokračovali hore kopcom. Trasa viedla prevažne smrekovým lesom a pokračovala brezovým hájikom. V strede hája bol prvý hríbik s názvom Gavart, od ktorého to ešte na vrchol malo trvať cca 1.50 hod.. Vyšli sme na pasienok a vstúpili do zmiešaného lesa. Ďalej už značka viedla po lesnej ceste až po sedlo Predky. Postup trocha spomaľovala topiaca sa snehová pokrývka. Sedlo Predky najprv označoval drevený hríbik, asi po 3 minútach chôdze sme prišli ku klasickému, kovovému. Na ani nie kilometrovom úseku nás ešte čakalo cca 200 metrové prevýšenie. Spočiatku sme stúpali bez väčšej námahy, asi po 200 metroch značka pokračovala kolmo na vrstevnicu. Tu sa náš postup trocha spomalil, okrem stúpania sme sa trocha trápili aj s kašovitým snehom. Nakoniec sme vyšli na čistinku, z ktorej to na vrchol trvalo už len pár minút. Na vrchole bolo množstvo ľudí - poľskí pilčíci čistili svah od pňov, zrejme tu v budúcnosti bude nová zjazdovka. Tentokrát sme boli odmenení výhľadom len na blízke doliny, Tatry a Kráľovu hoľu sme len mohli tušiť v kdesi v diaľke. Nezdržali sme sa dlho, hore fúkal silný chladný vietor a tak sme sa vrátili na čistinku, aby sme sa konečne najedli. Zostup do sedla sa kôli snehu neobišiel bez menších pádov, našťastie bez následkov. Do Richnavy sme sa vrátili tou istou cestou. Ešte sme sa zastavili u známych, ktorí nás počastovali čajom a domácou pizzou. Unavení, ale spokojní sme sa vrátili naspäť do Lendaku.